Čaute. Toto bude trosku dlhsi prispevok ale potrebujem to napísať aby ste pochopili situaciu. Skratka, spoznala som sa s jednym chalanom. Nepozname sa dlho, možno mesiac. Už od začiatku som mala pocit, že sa mu pacim. Nevedela som si to vysvetliť, ale citila som to z toho ako si ma obzeral atd. Postupne sme si vymenili kontakty atd. a on mi začal vypisovat spravy. Celkom casto mi písal, co by mi až tak nevadilo, ale vkuse mi daval komplimenty. Ale takym stylom ze až moc, asi chapete co chcem povedat. Skoro v každej konverzácii, a niekedy to vyslovene prehanal. Napr. raz mi povedal ze som mudra a sikovna a ja som naschval povedala zo srandy ze: „Fakt si to myslíš?“ a on ze „Nemyslím, viem“. No bolo to dosť neprijemne. Postupne sme sa dostali k téme nasich vzťahov atd. a povedal mi ze sa mu pacim. Jasne ze som to už vedela. Veľmi jemne som mu povedala, že si ho vážim ako kamarata, ale nechcem nič viacej. On s tým suhlasil, tak ja reku ze okej. Kazdopadne od tej doby sa už viackrat stalo ze mi daval komplimenty, napr. vyslovene ze som pekna, a vyslovene k tomu aj povedal ze: „viem ze kamarati si takéto veci nehovoria“. Pokracoval s tým až mi to zacalo vadit a povedala som mu, ze to s tymi komplimentmi nemusi prehanat a nech prestane. On na to ze okej ale ze je to ťažké lebo sa mu pacim. Ale musím uznat ze sa snaží odvtedy to robit menej. Hovoril mi take veci ze „vies ja si neviem predstaviť ze by som niekedy udrel nejaku zenu alebo dievca“, „ja nemám rad keď baba place, je mi to ľúto potom, ja som k ludom citlivy“, a Napr. ze „Ja nedokazem byť taky (hruby atd.“ … co je vsetko samozrejme super, ale preco ma potrebu to spominat? Predvcerom ci kedy mi začal hovorit ze možno budem jeho frajerka raz, ze ved sa toľko snazi. To mi bolo vrcholne neprijemne a povedala som mu ze je mi neprijemne keď chcem len kamaratstvo a on mi toto hovori. Povedal ze to chape. Vcera keď sme spolu len tak srandovali o niečom tak mi zase povedal niečo také ze „by som za tie peniaze kupil dom v ktorom by sme spolu byvali“ a jasne, mohol to mysliet ako vtip, ale aj tak. Neviem co mam robit. Cele toto mi je super neprijemne. Casto mi hovori, ze ma nechce stratit a ze ma ma rad, ale obavam sa ze keď to bude pokračovať dalej takto, tak to budem musiet ukoncit. Neviem už co robiť. Lezie mi to na nervy. Co by ste robili vy?