Ahoj, chápem, ale o to, že ty dopadneš rovnako sa vôbec nemusíš báť, nie je to dedičné alebo čo. Príklad z môjho života: moji starí rodičia ledva dokončili strednú, dlho boli aj nezamestnaní…moja mama bola super študentka a je z nej úspešná doktorka. Prekonala sa, nebola ako jej rodičia. A ona to mala horšie ako ty – kuchár a office job sú úplne v pohode a dôležité práce, nič, za čo sa treba hanbiť…vzdelanie často nie je to najdolezitejsie, ti spoluziaci mozno maju rodičov čo dokončili 2 výšky ale to sa vôbec nerovná šťastnej rodine… Držím palce v štúdiu!

Ja sa za svojich rodičov nehanbím. Naopak, som na nich nesmierne hrdá keďže prekonali veľa vecí počas ich života.

Zabudla som do predchádzajúcej správy pridať prezývku ale to som písala ja

Ahoj bianka, súhlasím s Evou a len by som ti chcela pripomenúť že si netreba všímaťľudí, čo ti vravia blbosti a zlé veci (pán neznámy poradca)

Ako nevies ako dopadnes ty, tak radsej takto nehovor o svojich rodičov, ako by si sa citila keby tvoje dieťa sa za teba hanbilo? A podľa mňa je ubohe hovoriť o svojich rodičov že niesu múdri, o rodicov ktorý každý deň toho pre teba robia veľa, buď rada že máš strechu nad hlavou a jedlo, iny ludia si to len želajú, tak buc rada za to čo mas lebo raz nemusis mať ani to

Ahoj, ďakujem, že si nám napísala. Rozumiem, že môže byť pre teba ťažké cítiť sa inak len preto, že tvoje rodinné zázemie nie je rovnaké ako u väčšiny spolužiakov. Ale vedz, že to odkiaľ pochádzaš, neuberá nič z tvojej hodnoty. Byť prvá na gymnáziu a snívať o medicíne je úžasné – odvaha, cieľavedomosť a odhodlanie, ktoré v sebe máš, hovoria samy za seba. To, čo iní okolo teba možno zdedili, si ty buduješ a vybuduješ svojimi vlastnými silami, a práve to je skutočná sila. Držím ti palce, aby si v sebe našla silu a pokoj.

a aby som dodala, ľúbim svojich rodičov, len v skupine ľudí ktorí pochádzajú z priam, pre mňa, luxusných rodín, sa cítim zahanbena.