Ahoj Majka, rozumiem, že ťa táto situácia veľmi trápi a som rada, že si sa nám ozvala. Je od teba veľmi zrelé a rozumné, že si uvedomuješ, že sebapoškodzovanie ako dôsledok riešenia tvojho problému s úzkosťami nie je správne, čo je rozhodne prvý krok k tomu, aby si s tým zabojovala. Naozaj ma mrzí situácia s tvojimi rodičmi, no podľa môjho názoru by si sa s tým pre začiatok určite mala niekomu zveriť – či už kamarátke, súrodencovi, školskej psychologičke alebo obľúbenej učiteľke – jednoducho hocikomu, komu dôveruješ. Tento človek by ti napr. vedel pomôcť v tom, že by si sa mu ozvala (zatelefonovala, napísala) kedykoľvek by si mala chuť si ublížiť a porozprávali ste sa o celej tej situácii, pričom by ti to zároveň mohlo pomôcť napokon po tejto možnosti nesiahnuť. Pokojne však napíš aj nám do chatu na tejto stránke a aj tam ti možno poradia niečo užitočné, pretože v tejto situácii je naozaj dôležité, aby si na ňu neostala sama. V druhom rade by som skúsila skúmať samú seba a hľadať príčinu vzniku tvojich úzkostí, pretože ich odstránenie by ťa zároveň odklonilo od sebapoškodzovania. Skús preskúmať okolnosti, za ktorých sa ti úzkosti vracajú a posnaž sa im vyhýbať – či už ide o jednotlivé denné situácie alebo osoby. Samozrejme, kedykoľvek nám tiež môžeš napísať aj tu, do poradne. Neboj sa, nie si na to sama. Držím palce.