Otázka
Mia M. sa pýta:
Dňa 20.11.2020 o 01:55

Dobrý večer neviem kde inkde sa mám zdôverit Mam 16 rokov a moj život nebol taký ľahký a mama ma za všetko obvinuje Najťahšie obdobie bolo v roku 2014 keď ma mama nepustila do školy byvala som u starých rodičov a musela som cestovať 20minut s busom mama ma nenechala a že ma bude učit z doma cez internet takto som sa učila do Vianoc. Na Vianoce prišla mama ku nám ale jeden den po Vianoc sa mama s dedom pohadali a zobrala ma preč . Bývali sme v hotely lebo mama nemala ani prácu ani byt tam sa moje učenie skončilo, na Valentina mal prist moj otec aby vyplatil dlh ktory sme mali na hotely ale sa na nás vysral a na druhy den som zistila že ma novú frajerku. Zostali sme ešte pár mesiacov na hotely bol asi apríl keď ku nám zaklopala socialka na koniec som skončila v nemocnici lebo som sa bála každý krát keď niekto klopal že si prišli pre mna 2 va týždne som všetko vyvracala tak som bola v nervoch po tomto nas vykopli z hotelu a išli sme do druhého kde sa muselo platit lebo inak by nás nepustilo do izby mama si nehladala robotu radšej prosíkala každeho aby nám dali peniaze prišli ku nám moji stary rodičia že máme íst naspät tam aby sme si nerobili dlhy ale moja mama povedala ze nie, boly nejake slavnosti v meste a všetky izbi boli prenajate a tak to vyzeralo že spíme na ulici na detskom ihrisku ale spoznala som tam jedno dievča a potom sa zistilo že jej mama bola môjho strýka byvala priateľka pár dní sme tam zostali dokým sa tam mama nepohadala s domácimi zase sme boli na hoteli dokým mama nenasla jednu kanceláriu kde bola jedna postel už sa začínalo leto a som sa konečne dostala ku starým rodičom celé leto som sa učila aby ma prijali do 5teho ročníka lebo mama ma nepustila do 6teho kde som mala byt. Na koniec prázdnin som sa musela vrátit k mame ktorá našla 2 izbový byt na začiatku bolo všetko dobre ale potom mama chytala nervy zo všetkého a začala ma biť (kvôli tomu keď som nezjedla desiatu/nevypila vodu/ked som dostala 3ku z anglického…) ale najviac ma bolelo že vždy bola na mobile lebo sa “snažila” predať obrazy a som nakreslila jednu postavičku ktoru som mala na gaťiach som sa jej to snažila ukazovat asi 10–15 minút ale nič potom som sa trochu rozcitlivela a začala som plakať lebo vždy bola na mobile a ja som bola cele dni doma alebo na krúžkoch a v škole kde som nemala kamarátov a iba som chcela aby sa na to pozrela možno okomentovala ale nič keď si všimla že plačem sa spytala čo mi je a som jej povedala že by mi to prospelo keď sa so mnou viacej bavila nato mi rozstrihala gate a ma zbyla. Veľa krát sme sa museli skrývat vo velkej tme keď sme nemali vyplateni nájom. Mama si našla “priateľa” aby mala odniekadial mala peniaze zase boli vianoce a boli sme pozvatí ist zase ku starými rodičmi mama a dedo sa zase pohádali ale teraz som zostala dľhšie až dokým nebolo koniec sviatkám 6tý ročík bol taký istý doma tak isto ale na konci 6teho ročníka mama mala konflikt s mojou triednou a kvôli tomu ma triedna nepustila na výlet a skončila som o 3týždne skor ako ostatný teraz bol mamin plán ísť sa sťahovať do Talianska ale ja som nechcela dostala som sa zase ku babke a už ako niektore 13ročné babi som mala tú prvú lásku mama sa tomu vôbec netešila keď prišla na návštevu ale vedela že ja zas sa nechcem sťahovať a učiť sa nový jazyk tak som tu horko ťažko mohla zostať u starých rodičov bývať začala som chodit do mojej 5tej školi a jasne že tá prvá láska nezostala ale mama si našla tu na dedine dom ale aj tak som snou nebývala boli moje 14te narodeniny a som si povedala že prespím jednu noc tam mama sa ukázala na mojej oslave kde práve som sa obymala s mojim novým priateľom nemohla som isť naspäť ku starým rodičom pozrela si všetky moje konverzácie v mobile dedovy naklamala že nechcem sa sním už stretávať 3mesiace so mnou cestovala do školy a čakala dokým skončím školu aby som neutiekla odnej jedine keď som mala tréningi nečakala na mňa raz som zmeškala autobus tak som zavolala dedovy počas cesty som mu všetko vysvetlila odniesol ma domov ku nim ale musela som sa dostat nekako ku vecám moja babka s dedom mi išli pre veci kde im moja vlastná mama naklamala že sa kurvým a takéto veci a kto aj po vysvetleni radšej uverí 13ročnej babe ako dospelej žene zostala som u starych rodičov najprv vsetko dobre bolo ale čim je starší človek tým je nervoznejší dedo sa začal správať ako mama ale nie fyziky ale psychicky tak ako aj na babku ktora ma psychické problémi kvôli tomu. Bola som v ôsmom ročníku keď ma udrel na druhy den sme mali vylet cez vylet mi zavolal že nech sa bolím prísť domov a po vylete som sa mala stretnut s trenerom ale išla som domov lebo tréner a dedo dávali na mna veľky tlak a už som to nezvladla dedo sa išiel stretnúť s trenerom a si myslel že aj ja tam už budem došla som domov a rychlo som si zbalila nejaké veci 2dni som bola u kamošky ale tam som nemohla zostat dlho dobo (babka bola na psychiatrii takže nemohla nič stýmto robit) som zavolala priateľovi aby som sa mohla s niekým porozprávať nakoniec som mohla zostať U nich bývať cele leto som tam bola mama každému na klamala že dedo ma vyhodil ale to už jedno mama našla byt kde sme bývali 2 ale bola iba 2dni v týždni doma čo bolo super lebo už som jej naspät hovorila veci keď mala nejakú blbu poznámku mala som 15 už mála som svoje názory… raz sme sa pohádali a ked sme si všetci sadli za jeden stôl tak mi začala vyčítať všetko začala ma urázať a vybuchla som chytila som ju za krk to iste sa stalo o 4–5mesiacov potom ale oveľa horšie bolo s mamou už nežijem od prvej vlny bývam u priateľa lebo som už nevládala sňou bývať mala nového priateľa a vždy keď tam bol tak sa chovala úplne povišenecky aj voči mne od vtedy sa ani veľmi nehadame do dnes na pár dní sme si muselis priateľom oddychnuť od seba a aj tak som chcela ísť na návštevu ku babke 2dva dni boli uplne super dokým sa sem mama nenasáčkovala ona je strašne energetická osoba a furt len rozpráva a babka moja neni na tom najlepšie a taký typ človeka ako je moja mama vie odsiaknúť aj tú poslednú energiu z duše tak som jej hovorila cely den aby sem neprišla aj tak prišla čo ma naštvalo tak som si povedala svoje a dnes večer babke začala vyčítať veci kvôli ktorým je takto psychicky chora vysla som z dveri a som sa iba pozerala na mamu že či je normána a začala si do mna že na mna zavolá políciu a že každy ma neznáša a že sa vždy len lutujem a že som jedna nevdačna malá kurva takže som ju chytila 3× neviem aký je problém so mnou ale ja to už celé chcem skončiť

Odpovede
Linka detskej dôvery odpovedá:
Dňa 23.11.2020 o 18:31

Ahoj, Mia, prešla si si ťažkým a dlhým obdobím, plným situácií, v ktorých by žiadne dieťa nemalo ostať samé. Veľmi oceňujem, že si našla odvahu napísať nám a urobila tak prvý krok k tomu , aby si svoju situáciu začala riešiť. Aj keď sa Ti zdá, že si na to všetko sama a nemáš sa o koho oprieť, sú tu ľudia a organizácie, ktoré ti môžu pomôcť, alebo aspoň ukázať správny smer. Niektoré spomenula TV. Napísala si do Rovesníckej poradne Linky detskej dôvery. Tvoje problémy sú však pre rovesníckych poradcov príliš tvrdým orieškom. Nemajú dosť skúseností, ani odborných znalostí, aby Ti pomohli riešiť Tvoju situáciu. Môžu Ťa, tak ako Nina, podporiť, aby si vyhľadala odbornú pomoc. Preto by som Ti odporúčala využiť niektorý z kontaktov, ktoré nájdeš nižšie na tejto stránke a osloviť odborníkov Linky detskej dôvery. Majú skúsenosti s podobnými situáciami, a s rozhovormi s mladými ľuďmi. Budú spolu s Tebou hľadať také riešenia, ktoré Ti pomôžu Tvoje problémy zvládnuť. Verím, že to spolu dokážeme. Prajem Ti veľa síl a odhodlania. Tvoja Linka detskej dôvery.

TV odpovedá:
Dňa 22.11.2020 o 21:02

Ahoj Mia. My dospelí robíme chyby. A niekedy si to uvedomíme až neskor. Tiez sa stava, ze nevidíme to, co mame pred nosom.. Som si istá, ze su v tvojom okolí ľudia, ktorým na tebe veľmi záleží. Mozno ten pocit nemáš, keď sa nenašiel niekto, kto by ti situáciu pomohol riešiť. Myslím, ze to nie je preto, ze by pomôcť nechceli, len nevedia o tom ako sa cítiš a co prežívaš. Mozno máš pocit, ze to predsa musia vidieť co sa deje.. Ale niekedy fakt prehliadneme aj to co bije do očí. Skus sa o tom porozprávať s niekym, s kým sa cítiš bezpečne a prijemne. Mozno nejaká ucitelka, kľudne aj taka ktorá ta neučí, ale je ti sympatická, triedna alebo kľudne susedia, rodičia nejakých spolužiakov alebo školský psycholog. Skus ich poprosiť o kúsok času, ze by si s nimi chcela hodiť rec. Viem, ze je ťažké poprosiť o pomoc a rozprávať k veciach, ktoré ta bolia. Verím však, ze keď sa s tým zdôveriť, uľaví sa ti a zároveň nebudeš na to všetko sama, niekto ti pomôže niesť ten náklad, co máš na pleciach. Môžeš tiež skúsiť zavolať na detskú linku istoty alebo napisat na chat ipcko.sk, kde ti veľmi radi poradia mladi odborníci, ktorí majú skúsenosti s podobnými situáciami. Nemusíš sa toho báť, hovoriť budeš len o tom, o com ty chceš a nemusíš mať strach z toho, ze by ta odmietli alebo tvoje problémy spochybňovali. Drzim ti palce, Mia a ďakujem, ze si s problémom neostala sama a vyhľadala pomoc. Záleží na tebe a pomoc existuje. Prajem ti všetko dobre, drz sa. A daj nám vedieť ako to cele dopadlo, drz sa, pá :)

Nina odpovedá:
Dňa 21.11.2020 o 01:06

Ahoj Mia. Viem Ťa pochopiť,ako sa cítiš a určite to najmä psychicky bolí. Vieš ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a taktiež „Viac hláv, viac rozumu“. Myslím si, že najlepšie by bolo ak by si zašla k psychológovi, hoc len na jedno dve sedenia, prekonzultovať to s ním a určite by ti odpovedal viac ako sa dozvieš tu. Bolo by to, určite jedno z tých lepších rozhodnutí, akoby si to mala dusiť v sebe a nevedieť si rady. Si silné a múdre dievča, držím Ti palce.

Odpovedať

Chatovať s Linkou detskej dôvery môžeš v pracovných dňoch od 8:00 do 19:00 hod.

Vitaj na chate Linky detskej dôvery. Po prihlásení operátora môžeš písať svoje otázky. Ak sa operátor dlhšie neprihlasuje, počkaj, alebo sa prihlás neskôr, pretože pracuje s iným klientom.

Kontaktný formulár

odkazy@linkadeti.sk