Ahojte, neviem či si niektorí z vás prešli Covidom ale ja som momentálne v domácej karanténe 2 deň. Je to taký divný problém ale chyba mi moja mama a malá sestrička. Obe som nevidela a nemohla ich objať a porozprávať sa s mamkou už cez 2 dni a začínam blázniť. Nikdy som si nemyslela že by mi takto chýbali. Každý večer je mi viac a viac smutno že ich proste nemôžem objať ani sa na nich usmiat, je to fakt zlý pocit. Takze prosím ak ste si niektorí prešli niečim podobným tak mi prosím napíšte ako ste to zvládli… budem rada za každú odpoved Ps. Neprajem to zažiť nikomu ?
Ahoj Aja, rozumiem, že je pre teba táto situácia veľmi náročná a tvoje pocity sú úplne v poriadku. V prvom rade je určite dôležité, aby si sa so svojimi pocitmi niekomu zdôverila – napr. už priamo mamke, keď spolu budete volať, alebo si písať esemesky. Viem, že ti to úplne nenahradí prítomnosť tvojej mamky a sestry, ale skúsila by som sa dohodnúť na tom, že by ste si pravidelne, hoc aj dvakrát denne volali cez videohovor. To by ti pomohlo pomôcť aspoň čiastočne potlačiť pocit osamelosti. Držím palce a želám hlavne veľa zdravia.
0907 401 749