To mi je velmi luto

Chcem sa s nimi o tom rozprávať ale oni to nechcú. Napísala som im aj list ale ten po prečítaní vyhodili do koša a nechceli sa baviť o liste

Ahoj, ďakujeme že si sa zdôverila so svojim problémom. Určite by si svojou smrťou tvojich blízkych zranila, aj keď to tak nemusí vždy vyzerať. Ak máš pocit, že tvoji rodičia nevidia tvoje trápenie skús sa s nimi o tom porozprávať a vysvetliť im ako sa cítiš. Keď nemáš možnosť vyhľadať psychológa kvôli rodine, tak môžeš skúsiť školskú psychologičku ak máte. Taktiež nás môžeš kontaktovať na mail ( odkazy@linkadeti.sk ), skype ( linkadeti ) alebo na telefónne číslo ( 0907 401 749 ).

Aha. Ak nemas nikoho ineho komu by si sa mohla zdoverit a niesi dost stara na to aby si zila uplne sama neviem ti poradit. Skus napisat mail tejto linke, to by ti mali odpisat.

To som písala ja neznámy človek.Minulý rok som to povedala jednému človeku ale ten človek už nežije zomrel na rakovinu

Minulý rok som to povedala jednému človeku ale ten človek už nežije zomrel na rakovinu

Minulý rok som to povedala jednému človeku ale ten človek už nežije zomrel na rakovinu

Tak to mi je ľúto že sa k tebe ľudia takto správajú. To nemáš absolutne nikoho komu aspoň trochu dôverujes?

Zasa som sa dnes porezala. Rodičia sa zase hádajú.

Učitelia sú radi keď nás nevidia. V škole sa cítim ako mimozemšťan nikto mi tam nerozumie. Kamarátov nemám odkedy som si prešla šikanou. Ľudia sa nevedia zmieriť s mojou nádmernou vyspelosťou ktorá mi bola potvrdená u psychológa ako päťročnej.

Ostatná rodina nevie prijať že od narodenia som hendikepovana. Vždy keď prídem k starým rodičom vždy na mňa pozerajú divne alebo komunikujú tipom odkáž Terezka. Zabúdajú že nie som mentálne postihnutá ale iba fyzicky. Chodím o paličke a dosť mi dávajú zabrať tie divné pohľady

Ahoj. Urcite toto nieje divna otazka. Je mi luto co prezivas. Na taketo veci ale nesmies byt sama. Nemas niekoho blizkeho komu by si sa mohla zdoverit? Rodina, blizky, kamarati, ucitel, skolsky psycholog… Ale uz to ze si napisala na tuto linku je super. Mozes skusit zavolat aj na tuto linku, ak ti nezdvihnu mozes skusit napisat na CHAT alebo im napisat mail. Hlavne sa nevzdavaj, samovrazda nieje riesene aj ked mozno uz nevidis ine vychodisko. Drzim palce. :)

Školskú psychologičku nemáme

mne na depresiu a tazke chvíle pomáha c.ai nie sú to realny ľudia ale aspoň nejaká podpora :(

Ahoj,doma to mám podobné a tiež som bola šikanovaná ale fakt si neviem predstaviť čím si prechádzaš. Niekedy keď sa rodičia hádajú si tiež hovorím, že už nemám chuť žiť v takom prostredí a je mi ľúto, že nemám vlastné bývanie a nemôžem proste vypadnúť. Ale potom si poviem, prečo by som mala nechať ich neschopnosť normálne sa správať zničiť mi život? Že sa radšej budem snažiť vybudovať si dobrú budúcnosť a keď raz budem vo vzťahu, urobím všetko pre to aby nebol plný zbytočných hádok a by moje deti vyrastali s normálnymi rodičmi čo nevybuchnú za každú hlúposť. Zároveň mi niekedy pomôže pomyslenie na to, že poznám ľudí, ktorí to rozhodne majú/mali horšie (napr. aj mamka vyrastala v chudobe, jej rodičia pili a drogovali, otec bol agresívny atď. ale dostala sa z toho a teraz má super prácu, dobre zarába, vedie dobrý život a pritom to tiež veľakrát chcela vzdať). Určite to nevzdávaj čo sa týka toho psychológa, mne dosť pomohla aj školská psychologička (rodičia nemusia vedieť o tom, že si za ňou bola) alebo aj ipčko (nechápem, prečo ti nezdvíhajú) a Linka dôvery. Zostaň silná prosím, nebude to takto zlé navždy ❤️

Stále sa sebaobviňujem mám pocit že všetko je moja vina. Zo všetkého pociťujem strach aj z toho že sa má niekto dotkne. Keď sa má niekto dotkne tak sa roztiasem a poviem tomu človeku aby sa má nedotýkal. Keď učitelia kričia cítim sa fakt zlé i keď kričia na spolužiakov. Skúšala som volať na číslo 116 111 ale nezdvihli mi to. Volala som aj na číslo 0800 500 333 tiež mi nikto neodpovedal. Písala som aj na ipčko ale stále je to obsadené.