Ahojte, to som ja čo písala o tom že sa bojí otca…nevládzem. Ja to nedokážem nikomu povedať, nechcem nikoho tým zaťažovať. Som zo všetkého unavená, zo školy, života, zo všetkého. Mám depresie a úzkostné záchvaty. Moji rodičia nechápu moje fóbie a neakceptujú ich, tvária sa že si to len vymýšľam. Navyše odo mňa žiadajú veľa, kedže som najstaršia. Môj otec si tiež myslí že som precitlivelá a že preto sa „tvárim“ že mám fóbie. Tie fóbie sú ale naozajstné. Nikto dospelý ma nechápe. Členovia rodiny to neriešia. Ja neviem čo robiť. Nechcem chodiť ku psychológovi, pretože sa mu nedokážem vyrozprávať, akoby som mala nejaký blok. Pred otcom nemôžem svojim súrodencom povedať ani „správaš sa blbo“, pretože mi potom hovorí že som bezočivá a správam sa škaredo ku svojim súrodencom. Mamina s tým nič nerobí, lebo otec sa potom naštve aj na ňu. Nevládzem a neviem čo robiť.
Ahoj Emka, skús ísť za učiteľkou napríklad po hodine a povedať jej, že by si sa o niečom potrebovala porozprávať v súkromí. Myslím si, že to pochopí a spoločne môžete nájsť riešenie. Určite na to nie si sama a sú okolo teba ľudia, ktorí ti pomôžu. Pokojne môžeš kontaktovať aj Linku detskej dôvery. Držím ti palce aby si situáciu čo najskôr vyriešila.
Vie mi niekto porqdiť ako mám začať s tou učiteľkou? Vôbec neviem a otec neprestáva.
Ahoj, možno by som to skúsila povedať učiteľke ak jej to nebude vadiť, ale neviem ako mám začať a príde mi blbé len za ňou prísť a začať sa jej sťažovať.
Ahoj Emka, je normálne ak ti komunikácia s psychológom cez internet nevyhovuje a preferovala by si osobné stretnutia. Mohla by si vyskúšať aspoň školského psychológa alebo sa porozprávať s niekým iným z rodiny alebo učiteľov. Ak ti je nepríjemné s otcom sa rozprávať, mohla by si skúsiť napríklad napísať mu list alebo správu, ktorú by si mohol prečítať a možno by o tom ako sa cítiš popremýšľal. Pamätaj, že ak bude teba, tvojich súrodencov alebo niekoho iného vážne ohrozovať, môžeš sa obrátiť aj na políciu. Stále môžeš pokojne kontaktovať aj Linku detskej dôvery prostredníctvom telefónu 0907401749, emailu odkazy@linkadeti.sk, chatu alebo skype. Veľmi ti držím palce aby si to zvládla.
Aj ja mám žial skúsenosti so skusenostami.
Ahoj, chcem sa poďakovať za odpoveď. Otca som sa už pýtala niekoľko krát, no vždy mi len odvrkne že nemám byť drzá a že on vie čo mi prospieva, že je môj otec. Jediný psychológ ktorého mám dostupného je školský, pretože otec si myslí že psychológa nepotrebujem. Navyše keď som k psychológovi chcela chodiť, začal to využívať ako dôvod prečo som precitlivelá a fóbie si len namýšľam. Už som linku detskej dôvery aj Ipčko skúšala, no komunikácia s „odborníkmi“ cez internet mi nevyhovuje, potrebujem to osobne.
Ahoj Emka, ďakujeme že si sa rozhodla opäť napísať do Rovesníckej poradne. Chápem, že tvoja situácia nie je práve ideálna. Byť nepochopeným je veľakrát tým najväčším problémom u ľudí každého veku. Ty, tvoja mama, aj tvoj otec, túžia byť pochopení. Tvoj problém tým nestráca na váhe, ani kúsok. No zváž ako si komunikovala svoje problémy s tými, od ktorých si chcela pomoc. Skús sa opýtať otca, prečo má na túto situáciu taký pohľad, aký má. A s tvojím blokom u psychológa, jediné čo môžem poradiť je skúšať. Najprv to čo ti je komfortné povedať, potom trochu viac. Nie veľa, len trochu, nech si vypracuješ ten začiatok svojej cestičky. Ak ešte budeš mať nejaké otázky alebo sa potrebuješ len vyrozprávať, je tu takisto aj Linka Detskej Dôvery, kde ti budú vedieť pomôcť lepšie ako tu. Kontaktovať ich môžeš cez mail (odkazy@linkadeti.sk), Skype (linkadeti), telefón (0907 401 749), alebo čet. Dúfam že sa ti bude dariť a svoju situáciu vyriešiš
0907 401 749