Ahoj, mám taký problém. Neviem, či je normálne to, čo zažívam. Ide o to, že mám dosť neprimerané reakcie na určité veci. V tej danej chvíli sa mi moja reakcia nezdá neprimeraná, no spätne áno. Napríklad mi niečo mama povie, nejakú banalitu, napríklad to, že sa mám učiť a ja potom plačem a mám myšlienky na samovraždu, pretože hneď to interpretujem tak, že má so mnou nejaký problém, že mi niečo vyčíta, že som ju sklamala, že pre ňu nikdy nebudem dosť dobrá atď. Je to tak aj v iných veciach – napríklad v škole mi niečo nejaká učiteľka povie alebo sa mi len niečo nepodarí (aj keď je to len nejaká drobnosť, napríklad zabudnem nejaké slovíčko a tak) a ja hneď mám myšlienky, aká som hlúpa, neschopná, že chcem zomrieť atď. Takmer vždy ma to potom za pár minút prejde a už som zase veselá, alebo aspoň tak nejak „v pohode“. Je to podľa vás normálne? Vopred ďakujem za odpoveď.