Aký má zmysel vstávať každý deň, aby som prežila opäť raz a znova ten istý stereotypný deň, ktorý je momentálne ešte viac stereotypnejší než predtým ako začala karanténa a robiť nezmyselné úlohy, ktoré mi zaberú celý deň a pravdepodobne I tak to všetko nebudem nikdy potrebovať v mojom nikam nevedúcej, takpovediac zbytočnej existencii, namiesto vecí, ktoré ma reálne bavia aspoň trochu. Aký má zmysel nasilu existovať kvôli druhým, len aby som neodišla z tohto sveta ako sebec, ktorým má i tak často označujú a popritom sa i tak pomaly bez pohľadu iných ničiť? Aký má zmysel sa snažiť prežiť v stereotype, keď i tak raz všetci zomrieme či už o minútu alebo o 40 rokov?
Viem, že všetko toto čo som napísala je strašne negatívne. Negativita je súčasťou mňa a žijem s ňou už pár rokov a pozitívne myslenie mi je akousi formou neprirodzené… Taktiež ubúdajúca strata motivácie, ktorá teraz ubudla ešte viac pri tom všetkom nátlaku a samote čo má dostáva do štádia pýtať sa samej seba a tajne dúfať, ,,Čo ak, by som sa už konečne neprebrala a spala na veky?" Možno by mi bolo lepšie. Konečne by mi aspoň nevyčítal, že veľa spím… Že trávim čas s ľuďmi, ktorý mi chýbajú aspoň v snoch a dostávam sa na miesta, kam by som sa aktuálne ťažko dostala… Že som lenivá… Že som unavená zo svojej existencie a už sa nechcem nikdy prebrať…
Ak to niekomu nedáva zmysel, tak sa ospravedlňujem. Avšak takto sa momentálne cítim po 6 týždňoch bytia doma (a áno karanténa začala len pred 2).
Ahoj, Nihilist. Mrzí nás, že zažívaš pocity nezmyselnosti a prázdnoty, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu situáciu ešte viac prehlbujú. Píšeš, že si už 6 týždňov doma, čo je naozaj dlhá doba. Keď človek zažíva stereotyp, je ťažké udržať svoju myseľ pozitívnu. Ale môžeš sa upriamiť nato, že tento stav je iba dočasný a pokúsiť sa z neho vyťažiť maximum. Skús sa teraz venovať tomu, čo ťa baví a inak na to nemáš čas. Skús byť kreatívna v tom, čo budeš robiť, vyskúšaj niečo nové. Alebo svoj čas môžeš venovať pomoci niekomu z okolia a napr. mu nakúpiť alebo vyvenčiť psa. Len od nás samých závisí, aký náš život bude. A to sa týka aj obdobia počas epidémie koronavírusu a aj po tom, keď sa to skončí. Len my sami rozhodujeme o tom, aký náš život bude. Držíme ti palce a veríme, že to u teba bude smerovať k lepšiemu. Ak sa budeš cítiť sama, môžeš nás kontaktovať na našom chate, skype či telefóne. Linka Detskej Dôvery
Ahojj Nihilist, som rád že si nám napísala. Ano, posledné týždne/ mesiace sú pre každého veľmi ťažké. Domáce úlohy, doma len sedieť, ba aj sa nudit… Nič nie je večné. Samozrejme nebude to večné. O tyzden, 2 možno o mesiac sa všetko vráti do starých koľají. Len treba vydržať. Trpezlivosť ruže prináša ?.Život si treba užívať aký deň. Samozrejme nie každý deň musí byť niečím výnimočným. Ale každý má nejaké "úžasné " dni. Najdi si nejaky koníček ktorý tá bude baviť v tomto období. Čítanie kníh, hranie na PC, volať s kamarátmi…
Ahoj Nihilist, vďaka za tému. Máš vo všetkom pravdu, bohužiaľ. Školský život je stereotypný. Viac než 90 percent z toho čo sa v škole naučíš nikdy v živote nevyužiješ alebo to zabudneš. Pokiaľ ťa tie úlohy nebavia, tak sú naozaj nezmyselné. Tvoj nihilistický pohľad na život súvisí s prostredím v ktorom funguješ. Ja som tiež toto na škole zažíval, úplný pocit nezmyselnosti života. V škole ťa oberú o život. Nemôžeš robiť čo chceš, čo ťa baví. Pripravia ťa o slobodu rozhodovať sa o sebe. Život je o niečom úplne inom ako o tom čo sa robí v škole. Presne ako hovoríš, je to o tých veciach ktoré ťa bavia aspoň trochu. Či sú to koníčky, záujmy, hudba, zážitky a hlavne vzťahy s ľuďmi a priateľstvá. To je to dôležité. Kebyže sa venuješ veciam ktoré ťa napĺňajú, tak by si na takéto otázky ani nemala myslieť. Lebo áno, život sa zdá byť depresívny, ale je to o tých malých veciach a vzťahoch ktoré dávajú zmysel. Držím ti palce aby si sa mala lepšie. Keby si mala záujem, tak mi kľudne napíš stellan1024@gmail.com.
Ahoj Nihilist. Je mi ľúto, ako sa cítiš. Zmysel života a vôbec celej ľudskej existencie je niečo, čo dosiaľ asi nikto neobjavil. Chápem, že je veľmi bolestivé len prežívať a nevidieť zmysel svojho života. Skús sa menej sústrediť na to, aký má tvoj život zmysel, a viac sa sústrediť na to dobré, čo život so sebou prináša. Aj keď sa momentálne nemáme stretávať osobne, máme k dispozícii moderné technológie. Môžeš si telefonovať a písať so svojimi priateľmi a priateľkami a rodinou. Tiež môže pomôcť nájsť si nejaký koníček, ktorý ťa bude baviť. A vôbec na mňa nepôsobíš ako sebec. Práve naopak, myslím si, že by si mala sama sebe venovať viac pozornosti a starostlivosti než doteraz. Ak by tieto pocity pretrvávali, pokojne napíš do chatu Linky detskej dôvery. Prajem ti, aby si sa čoskoro začala cítiť lepšie.
0907 401 749