Ahojte… Prepáčte že otravujem… no mám taký problém a chcela by som vedieť váš názor na to. Že či je to normálne a tak. Všetko sa to začalo asi pred rokom a pol. Narazila som na stránku propagujúcu anorexiu, odvtedy mám problém s jedením. Nie fyzický, ale psychický. Pri každom jedle rozmýšľam, koľko má to jedlo asi kalórií, koľko budem musieť cvičiť atď. Striedali sa u mňa obdobia, kedy som hladovala a extrémne cvičila a obdobia, počas ktorých som jedla normálne. No aj počas tých období, kedy som bola schopná jesť, som mala v hlave neustále, že koľko má to jedlo kalórií, koľko kalórií spálim takým a takým cvičením atď. V súčasnosti sa tak 90% mojich myšlienok točí okolo jedla. Strašne sa bojím, že priberiem a budem tučná. Niekoľko dní som držala diétu, takmer hladovku, cítila som sa skvelo, že chudnem a tak… lenže zasa sa mi stalo, že som bola strašne unavená a bolo mi strašne zle od žalúdka. Tak som si povedala, že musím vymyslieť spôsob, ako jesť a zároveň nepribrať. Skúšala som vracať… dávala som si prsty do krku a nič, nejde to. Neviem prečo. Asi každý človek by mi povedal, že keď chcem chudnúť, tak nemám držať hladovku. To je mi jasné, lenže ja si nemôžem pomôcť. Bojím sa tučnoty, priberania. Je to podľa vás normálne? Mala by som sa s tým niekomu zdôveriť? Napríklad školskej psychologičke? Lebo ja sa za tieto moje problémy s jedením dosť hanbím. Už ma skoro nič nebaví a neteší, neusmievam sa a nesmejem, keď už, tak je to skôr nútené. Mala som kvôli tomu myšlienky na samovraždu a aj teraz rozmýšľam, aké by to bolo, keby som tu nebola, aká by to bola úľava, keby som zomrela atď. Nevidím zmysel môjho života, keďže všetko sa u mňa točí len okolo sebanenávisti, jedla, kalórií a výčitiek z toho, že som jedla. Som zúfalá. Budem vďačná za akýkoľvek názor a reakciu.