Ahojte… v posledných mesiacoch sa udialo toho veľmi veľa.. o tom ani nechcem rozprávať. Skôr by som sa chcela zdôveriť s tým, že ma už dlhší čas prenásledujú občasné pocity samoty. Som zložitá.. občas mi je jedno a proste rozprávam každému hocičo, smejem sa a cítim sa proste fajn. No takú „náladu“ mám len vážne občasne.. teraz mávam viac nálady… že nemam chuť nič robiť, nezvladam nič robiť. Cieľ môjich dní je len prežiť na druhý deň. Mám zopár kamarátov no necítim sa že tu mám niekoho s kým sa môžem porozprávať. Vlastne sa ani s nikým nechcem rozprávať, jednej mojej učiteľke čo mi napísala veľmi pekný email a povedala mi že sa jej môžem zdôveriť hocikedy, som ešte neodpovedala. Vlastne.. chcem sa rozprávať len s jednou osobou. Je to zložité a tak to rozoberať nebudem. Ide o to.. že si už vážne nemôžem pomôcť s touto prázdnotou a samotou. Vidím ako sa to zhoršuje. Včera som sa zmohla na to sa ísť konečne prejsť sama po dlhej dobe. Na chvíľu som si aj vyprazdnila myseľ ale dnes znova. Už nemám na to silu, v podstate aj kašlem školu.. potrebujem sa dostať opäť na nohy. Nemyslím to tak že znova ten jeden deň budem mať energiu niečo spraviť a na druhý deň ešte väčšia prázdnota. Chcem dlhodobejšie šťastie. Rozmýšľala som že by som si mohla nájsť niekoho.. či už to je vzťah alebo len kamarátstvo ale chcela by som tu mať niekoho kto tu bude prežívať so mnou. Je to ale ťažké.. tu kde bývam sa ľudia hrajú na niekoho iného a ohovaraju sa navzajom. Necitim sa, akoby mi niekto rozumel.. Ďakujem, že som sa mohla zdôveriť aspoň tu, bola by som vďačná aj za nejakú odpoveď ak sa tu niekto nájde kto si to prečítal. Budem rada za každú radu alebo motiváciu, lebo už vážne neviem ako ďalej. Prajem pekný deň