Ahoj Tamara, úplne rozumiem, že asi žiaden vzťah dcéry s mamou nie je počas puberty úplne najlepší. Rovnako to bolo aj u mňa a úprimne – človek povie počas hádky mnoho vecí, ktoré by inak nepovedal, aj keď to v danom momente tak nemyslí. Celá táto situácia môže byť aktuálne ešte vyhrotenejšia kvôli tomu, že sme spolu všetci zavretí v našich domovoch a aj preto si začíname prekážať a sme výbušnejší. Skúsila by som sa možno tvojej mame zdôveriť, že ťa mrzí, keď sa tak často hádate a že by si to chcela zmeniť – a úprimne sa s ňou porozprávať o tom, čo by ste pre to obe vedeli spraviť. Ja sama som pomerne výbušná povaha a veľmi mi pomáha, ak sa pred tým, než poviem niečo nepekné, zhlboka nadýchnem a napočítam do päť, až tak sa rozhodnem, či to napokon predsa len poviem. Veľa šťastia.

Ahoj, dobre viem aké je to mať „zlú“ matku… „Ale nie každý môže mať dokonalú maminku“… Rátam s tým že si maloletá, jediné normálne riešenie by bolo odstahovanie… Lenže to sa veľmi ľahko hovorí… A dnes je ťažké nájsť si samostatné bývanie v mladom veku… Pokiaľ by sa to nejako zhoršovalo obráť sa na políciu… Nikto ti nemá právo ubližovať a ani rodič…

Ahoj Tamara buď rada že máš mamku, vzťah sa dá vždy vylepšiť ale sú ludia ktorý bohužial mamku nemajú ako ja a to je omnoho horšie ako nejaké hádky. PS: Váhu máš vpohode