Ahojte , toto nie je môj prvý post ale asi taký XY-ty ale keďže ide premňa o tú najviac citlivú tému ktorú som tu kedy písal tak budem radšej vystupovať ako anonym, viete prídem si ako totálne hnusný človek čo iba využíval celý život niekoho akože seriozne využíval , vždy som pristupoval k ľuďom tak že niečo od nich chcem aj keď som si to nikdy neuvedomoval dnes nastal Deň – D jedno dievča ktoré bola asi najkrajšia baba ktorú som ja aspoň v živote videl bola hrozne milá ku mne ešte som jej aj sľúbil oznamko z maturitného ročníku ktoré som jej doteraz nedal a povedal som jej vtedy aj keď ma pozývala k sebe v takom slova zmysle že ma chcela vidieť tak som jej povedal že nech ani ho nečaká , viete , som dosť veriaci chalan a toto je niečo čo som nikdy nechcel robiť ja som si to uvedomil naozaj až dnešným dňom čo vlastne za človeka som bol… Celý čas sa snažíte byť niekým dobrým niekým kto bude inšpiráciou a nakoniec si uvedomíte že ste totálny bastard (expresívne povedané) , viete možno je to tým ,že som celý život vyrastal v prostredí kde môj otec pil a dosť pije a aj môj dedko a nie raz sa stalo že som ich musel zachraňovať alebo volať iné záchranné zložky aby sa niečo nestalo toľko krát som sa snažil zmeniť svoj život ale vždy prišla noc kedy môj otec prišiel opitý domov a ja proste som to nedokázal a jediné o čo mi išlo v ten moment aj keď osm ešte chvíľu predtým mal ciele tak jediné čo bolo tak bolo prežiť tú noc a prežiť život nič viac…aj keď som sa v tej posteli triasol mal zrýchlený tep a neviem čo ešte vtedy ako keby som ani nemal morálne zábrany…seriozne mi príde aj keď chodím miništrovať asi 12 rokov dobrých už a snažím sa veľmi napredovať po duchovnej stránke a mať aj taký osobný vzťah s Bohom tak mi príde ,že som sa posledných 5 rokov k ľuďom správal veľmi odporne… hlavne k tej dievčine s ktorou som na začiatku chodil to bolo rpesne pred 5 rokmi ale keď som raz bol pri nej tak ako keby som dostal flashback a uvedomil som si že čo ak to bude niečo podobné ako som ja mal doma… a to bol moment kedy som sa s ňou rozišiel aj keĎ sme boli spolu iba mesiac od vtedy 5 rokov vkuse si asi každé 2 mesiace vyčítam aj keď na ňu nemyslím ale proste to príde na človeka len tak z ničoho nič , kedy si vyčítam ,že som sa rozišiel len kvôli rodičom mojím a kvôli tomu že som nebol v pohode s dievčinou ktorá je naozaj totálne nádherná a potom som ju vlastne využíval iba tak ,že ak som si nemal s kým písať tak som jej napísal a keď ma ona niekde zavolala tak som bol totálne odporný k nej , aj napriek tomu ,že som si potom uvedomil ,že má úžasných rodičov… Viete mám v pláne jej aspoň poslať to oznamko aj s listom kde sa jej chcem za všetko zlé ospravedlniť a zároveň jej aj poslať jeden darček ktorý mi ona dala pred 5 rokmi vtedy ešte ako znak toho ,že aj napriek tomu ako som sa správal stále niečo v mojom srdci bolo čo jednoducho sa nevedelo zmeiriť s tým ako som sa k nej správal… Príde mi ,že celé moje okolie mi to chce naznačiť ešte aj sen sa mi sníval z ktorého som vstal o 5 ráno a potom už nezaspal bol to sen o tom ako sme ona a ja boli spolu von a naozaj zažili krásny a šťastný čas a veľmi to bolelo keď zrazu som sa zobudil a uvedomil si ,že ona tam nie je… Takže asi len toľko k tomuto takto verejne , nechecm zase všetko úplne hovoriť predsa len je to niečo verejné ale vopred ďakujem ak ste to dočítali až sem , všetci ste hrozne super a ďakujem Vám :)