Otázka
Liza sa pýta:
Dňa 14.06.2021 o 22:10

Rozhodla som sa sem napísať niečo čo som ešte nikdy zo seba nedala poriadne von a asi ani nepotrebujem nejakú spätnú väzbu aj keď by samozrejme potešila ale ide o to že už roky asi od 13tich (čo som si zaca všímať) som sa občas necítila moc dobre no vtedy som tomu nedávala žiadnu váhu neskor som začala so sebapoškodzovanim s ktorým som aj krátko na to skončila pretože bolo ťažké to schovávať no nikdy som sa toho nedokázala zbaviť úplne, keď mi bolo najhoršie vždy som nasla spôsob ako si ublížiť či tym že som sa buchla alebo si ryla nechtami do kože, vždy mi to pomohlo sa ukľudniť teraz keď sa na to spätne pozriem mám pocit že som stym podvedome chcela získať kontrolu nad tým ako sa cítim, neskor som zacala sa poškodzovať v oblasti rebier lebo tam to nebolo až tak vydiet, ale nemyslite na nič extremne snažila som sa to minimalizovať čo sa mi podarilo mám 17 a už rok a pól som si skoro vôbec neublížila no pocity a ,,stavy,, ktoré pocitujem nikam neodišli, cítim sa ako v centre nejakého hurikánu, niekedy mám navali hanby či nechutne či smútku alebo extrémnej radosti ale až prehnanej, možno som len príliš citlivá a jednoducho to je ,,puberta,, ale niekedy sa cítim strašne sama a nechcem byt a niekedy chcem aby každý sa mi otočil chrbtom a bola som len sama. Nikdy by som si neublížila natoľko aby som si zobrala život ale predstava na budúcnosť je tak desivá, no na druhej strane mám obcas pocit že život je gombička a to čo chcem do života viem viac ako presne, niekedy mám pocit že neviem kto som akoby som samu seba nepoznala a cítim sa akoby som nemala žiadnu osobnosť, nedokážem nechať ľudí aby má mali radi aj keď chcem aby má mal každý rad a taktiež ja neviem ukázať lásku spat a ak ju ukážem veľmi sa prekonávam a je mi to neprijemne, cítim naraz tolko emocii že ani neviem čo cítim práve vtedy si chcem ublížiť aby som vedela čo cítim aj keď to nieje dobre a som rada že to už nerobím ten pocit tam ostáva a neviem čo snim, cítim tak veľa veci a mám tolko myšlienok že ani neviem čo sem napísať a čo nie ani neviem načo to sem píšem.

Odpovede
Liza odpovedá:
Dňa 24.06.2021 o 14:02

Ahojte všetci čo ste mi odpísali, neviem teda či to čítate ale každopádne Vám ďakujem za vaše vyjadrenia a asi by som knim aj chcela niečo dodať, k tej prvej správe by som povedala že už som o nej počula a môžem povedat že pri veľa opisoch tejto poruchy viem povedat že presne tak sa cítim no tym že mám 17 a na reálnu diagnózu ešte potrebujem o tom komunikovať s rodičmi, pre ktorých to je vhodná téma len ak to je o nich, takze momentálne nemám takú možnosť, samozrejme som si nedala nejakú ,,samodiagnozu,, ale istý čas aom si zisťovala o psychických poruchach či ochoreniach no ak sa budem takto citit ešte dlhšiu dobu určite navštívim nejakého odborníka. K správam od lenky a rudyho by aom povedala že sú milé a rada skusim praktizovať vaše nápady ale niekedy to je ťažké, hlavne keď mám dobrú alebo neutrálnu naladu zabudnem na to že som sa kedy cítila zle akoby som si zo cele len vymyslela, cele moje šťastie ide do extrémov a keď to odíde cítim sa akoby som to ani nebola ja akoby som nechápala preco som sa tak zachovala či povedala že sa mi vtedy nedalo poriadne rozmýšľať, neviem je toho veľa čo by som mohla povedať ale neviem ani lde začať a niektoré veci ani neviem vysvetliť, to že som sem napisala bol taký výkrik do tmy, pocit že niečo robim preto aby mi bolo lepšie no neviem, ja som tá ktorá musí niečo urobiť a vy mi síce poviete že skús hento alebo správ to, bla bla bla ale kým ja sa neodhodlam do toho dať všetko nepohnem sa

Rudynko odpovedá:
Dňa 21.06.2021 o 18:22

Ahoj, Liza :) Odpovedám ti trocha neskôr, snáď to nevadí. V prvom rade ťa musím pochváliť a povedať ti, že máš môj obdiv za to, že si výborne uvedomuješ, že sebapoškodzovanie nie je a nikdy nebolo správnym riešením. Takisto to, že si už vyše rok zvládla bez toho, je super. Úplne chápem, ako sa cítiš – smútok zažíva nielen každý tínedžer, ale aj každý človek. S ľuďmi to mám úplne rovnako – tiež mám častokrát neistotu, že ma nemajú radi, a preto sa od nich sám dištancujem, aby mi to ublížili čo najmenej. To ale určite nie je správna taktika. Verím tomu, že máš zopár skvelých kamarátok a kamarátov, ktorí ťa určite radi majú a tešia sa z tvojej spoločnosti. Navyše, s tým aká uvedomelá si, môžeš byť aj sama sebe výbornou „kamarátkou“ – rob veci, čo ťa bavia a venuj čas sebe :) Nikto od teba nemôže chcieť, aby si ukazovala všetky emócie, ktoré cítiš – treba na to ísť veľmi postupne a robiť iba to, čo chceš robiť. To, že si ublížiš, samozrejme ničomu nepomôže. Byť tebou, skúsim obrátenú psychológiu – stále, keď si smutná, alebo naštvaná, si skús povedať, že sa potrebuješ zlepšiť – vtedy sa uč nejaký nový jazyk, hrať na hudobný nástroj, cvič alebo rob hocičo iné, čo pre teba bude prospešné a pomôže ti vyventilovať hnev a smútok. Ak sa niekedy budeš cítiť sama a budeš chcieť hocičo povedať, určite sem ešte napíš a budem rád, keď sa porozprávame :)

Lenka - rovesnícka poradňa odpovedá:
Dňa 18.06.2021 o 20:29

Ahoj Liza, úplne rozumiem tomu, čo cítiš. Ak sa nebudeš cítiť úplne fajn a prepadnú ťa podobné pocity, aké vo väčšine mávaš a budeš mať opäť sklony ku sebapoškodzovaniu, skús sa na chvíľu posadiť a uvoľniť sa. Veľmi pomáha, ak človek zhlboka dýcha. Kľudne môžeš skúsiť aj meditovať – meditácia pomáha človeku ukludniť myseľ a veľakrát prídeme na iste veci, napr.si uvedomíme, čo nás trápi, čo nás robí šťastnými alebo po čom túžime. Môžeš premýšľať aj nad sebou, čo máš na sebe rada alebo naopak, čo by si chcela vo svojom živote zmeniť (začať vykonávať nejakú činnosť, ktorá ťa bude napĺňať a pod.) vtedy sa môžu vytratiť aj obavy z budúcnosti, lebo budeš vedieť, že je tu stále niečo, čo ti je blízke, dodá ti to energiu a bude ťa posúvať ďalej. :) Ak cítiš, ako cez teba prechádza viacero emócií, tak si opäť sadni a pozoruj ich. Môžeš pozorne vnímať aké emócie pociťuješ. A ak ide o negatívne emócie, tak sa zamysli nad tým, že čo je ich príčinou a či máš dôvod sa takto cítiť. Možno takto zistíš, že niektoré emócie alebo myšlienky nie sú až tak opodstatnené a pozrieš sa na to z pozitívnejšieho hľadiska. Svoje telo by si každý z nás mal vážiť a nepoškodzovať ho. Ak sa budeš cítiť nepríjemne, môžeš sa ísť vykričať do lesa alebo si inak vybiť energiu , tiež to veľmi pomáha a neublíži to tvojmu telu. :) držíme Ti palce, určite to zvládneš :)

Neznámy poradca odpovedá:
Dňa 18.06.2021 o 16:58

znie to trosku ako bipolarna porucha

Odpovedať

Chatovať s Linkou detskej dôvery môžeš v pracovných dňoch od 8:00 do 19:00 hod.

Vitaj na chate Linky detskej dôvery. Po prihlásení operátora môžeš písať svoje otázky. Ak sa operátor dlhšie neprihlasuje, počkaj, alebo sa prihlás neskôr, pretože pracuje s iným klientom.

Kontaktný formulár

odkazy@linkadeti.sk