Ahoj, volám sa Erika, mám 15 rokov, no už neviem ako ďalej. Rodičia sa už dva roky rozvádzajú, ja a mladšia sestra žijeme s mamou, no ta všetko čo ju trápi hneď otočí na mňa. Pred nedávnom sa to v nej nazbieralo a začala mi nadávať, urážať ma(počas pandemie som trochu pribrala,ona schudla a stále mi vyčíta moju váhu), vyhrážať sa, že sa o mňa prestane starať a pred týždňom pribudlo to, že sa nás náš otec vzdal, hoci to tak nie je. Stále ho uráža, aj pred nami, ako sa o nás nevie postarať, a vraví že ak nebudeme robiť to čo nám povie, tak sa nás zriekne „aj“ ona. Dnes zase kričala, pretože si píšem s kamarátkou počas toho ako pozeráme seriál. Povedala mi, že sa správam ako prototyp šte*ky, že sa za mňa hambí, že som nespoľahlivé a ak to bude pokračovať, že má vyženie a môže ísť bývať kam chcem. Bojím sa, čo sa stane pri ďalšej mojej chybe, bojím sa hlavne o sestru, aby jej to nespôsobilo traumu. Keď má dobrú náladu je to tá najlepšia mama akú si môžem priať, ale veľmi rýchlo sa naštve, a už sa jej naozaj bojím.
To ma veľmi mrzí. Vyskusaj mame povedat ako sa citis mala som to velmi podobne a raz som sa snou porozpravala a cele sa to zmenilo. Ak to nepomože skus napisat otcovi
0907 401 749