Ahoj Michal, ďakujem, že píšeš práve do rovesníckej poradne. Odlúčenie člena rodiny je vždy náročná vec a na Slovensku sa deje často, preto chápem, že Ťa to trápi. Avšak určite to nie je dôvod na vysmievanie. Skús svojim spolužiakom situáciu vysvetliť, možno aj priblížiť, pretože je možné, že sa s tým ešte nestretli a tak nechápu, aké je to náročné. Ak to nepomôže, obrátila by som sa na triednu učiteľku/učiteľa, školskú psychologičku/psycho­lóga alebo výchovnú poradkyňu/poradcu. Kvalita stráveného času môže byť lepšia ako kvantita. Ak sú Tvoji spolužiaci s ocinom aj každý deň, vôbec nemusia mať lepšie strávené spoločné chvíle či viac zážitkov. Chápem, že týždeň je krátka doba, obzvlášť, keď sa človek vráti zo zahraničia a má na Slovensku aj nejaké povinnosti. Skús sa s tým ockovi zveriť a vymyslite si nejaký program na tento týždeň tak, aby boli obe strany spokojné. Základom je vždy komunikácia a podľa toho čo píšeš, máte spolu super vzťah. To tiež nie je v dnešnej dobe samozrejmosťou. Čo sa týka pomoci, veľmi záleží od toho, s čím konkrétne potrebuješ pomôcť. Skús sa obrátiť na iného člena rodiny (mamku, súrodenca, tetu, uja, babku, dedka, krstných rodičov…) alebo sa opýtať aj v škole (učiteľov, spolužiakov, školského psychológa/školskej psychologičky). A samozrejme je tu pre Teba vždy aj naša linka. Veľmi Ti držím palce a prajem veľa síl.