Dobrý deň, toto bude asi trochu nezvyčajná a divná otázka ale ja sa len potrebujem na niečo opýtať, hoci sa za to stále tak trochu hanbím. Keď som mala 6 a pol roka tak som nastúpila do školy. Moja spolužiačka mi tam vysvetľovala veci okolo sexu atď. a vtedy som ešte nevedela, čo to je, ale prirodzene som bola zvedavá a tak. Keď som sa potom kúpala vo vani s mojou sestrou, ktorá mala niečo cez 2 roky tak som ju bozkávala na pohlavných orgánoch (to, o čom mi hovorila tá spolužiačka). Poprosila som ju nech to potom nehovorí môjmu otcovi. Nerobila som to vyslovene proti jej vôli, ale nepýtala som sa na jej súhlas, len som jej to začala robiť, čo ma dlhú dobu trápilo a pripadala som si, akoby som ju zneužila. No teraz spolu máme krásny vzťah, ona je úplne v poriadku a zdá sa, že si na to ani nepamätá. Len ja mám občas výčitky, že či predsa len som sa takto náhodou nedopustila zneužitia a či to bolo OK… Už je to lepšie, zvlášť keď viem, že tie výčitky svedomia sú asi neprimerané vzhľadom na situáciu a to, že ona sa o tom vôbec nezmieňuje a máme spolu krásny vzťah… Len niekedy keď napr. v médiách sa hovorí o tom, ako sa deti spolu takto hrajú, tak niektorí hovoria že napr. vekový rozdiel by tam nemal byť viac ako 3 roky a podobne… Viem je to asi blbosť a snažím sa už takýmto veciam vyhýbať ale ja mám potom niekedy pocit že som hrozná osoba, pedofil, že som zneužila dieťa a takto. Teraz už je to lepšie ale stále mám občas výčitky. Racionálne viem, že je to maličkosť, ktorou sa trápiť nemusím, no niekedy ma prepadnú takéto výčitky svedomia, že som sa naozaj mala najprv spýtať, že to naozaj bolo zneužitie a tak… A niekedy mám strach, že sa následky u nej prejavia niekedy v budúcnosti a tak. Často zvyknem mávať takéto obavy, ktoré sa nikdy nenaplnia, takže toto asi bude tiež prípad, no neviem… Dúfam že mi rozumiete a nebudete ma považovať za hroznú osobu… Len som sa trochu potrebovala z toho vyrozprávať a možno sa uistiť, či som sa naozaj dopustila zneužitia dieťaťa… Vďaka za pochopenie a pekný deň želám.