Ahoj, som veľmi rada, že si sa nám zdôverila a že sa po tom cítiš lepšie. Puberta nie je ľahkým obdobím pre nikoho a emócie, ktoré prežívaš, sú úplne normálne (aj keď niekedy nevieš, čo je ich dôvodom). Áno, deviaty ročník je stresujúci, najmä kvôli prijímačkám a nátlaku, o ktorom píšeš, musíš si však uvedomiť, že aj keď to momentálne tak nevyzerá, známky sú stále iba čísla a neurčujú tvoju hodnotu! Zlá známka vôbec neznamená, že si nepotrebná alebo že sa tvoja situácia v škole nezlepší. Rozhodne si nezaslúžiš trest za to, že nedostaneš jednotku a ubližovanie si nie je správnou cestou. Už len to, že si uvedomuješ, že sebapoškodzovanie je zlá vec znamená, že si na dobrej ceste. Prosím, neváhaj sa obrátiť aj na Linku Detskej Dôvery na telefónnom čísle: 0907401749, emailovej adrese: odkazy@linkadeti.sk, skype, Skype name: linkadeti alebo prostredníctvom online chatu na stránke. Ak máš problém s konkrétnym predmetom, neboj sa pýtať otázky na hodine, požiadať o pomoc niekoho z rodiny, skús videá online alebo sa s rodičmi porozprávaj o tom, aby ti vybavili doučovanie – nie je to hanba! Keď prídeš zo školy, na chvíľu si oddýchni. Pri učení a domácich úlohách ti odporúčam tzv. pomodoro techniku – 25 minút sa sústreď na učenie, potom si daj na 5 minút prestávku; toto zopakuj štyrikrát a daj si dlhšiu prestávku – napr. na 30 min. Nezabúdaj na jedlo, dostatok tekutín a spánok a skús si nájsť čas aj na niečo, čo ťa baví, napĺňa – za svoju prácu sa predsa musíš odmeniť! Keď cítiš nátlak zo strany rodičov, neboj sa im o svojom trápení povedať a vysvetliť im, že robíš všetko, čo môžeš; nemusíš spĺňať žiadne ideály, stačí, ak budeš spokojná ty sama so sebou. Ak si nie si istá, či je gymnázium pre teba vhodnou voľbou, výchovný poradca v škole ti s výberom rád pomôže. Zaistenú budúcnosť môžeš mať bez ohľadu na to, na akú strednú pôjdeš a v každom prípade je tu možnosť odvolania (osobne poznám mnoho ľudí, ktorí sa na školu dostali, aj keď boli takmer na konci zoznamu). Do polročného vysvedčenia, Testovania a prijímačiek máš ešte čas. Nič nie je stratené. Čo sa týka tvojich kamarátstiev, chápem ťa, noví kamaráti sa nehľadajú ľahko, zaslúžiš si však byť v spoločnosti ľudí, ktorí ťa rešpektujú a ktorí si ťa zaslúžia. Tráviť čas s dievčatami, z ktorých cítiš faloš alebo pri ktorých sa cítiš menejcenná ti neprospieva. Keď sa cítiš dobre v 3. skupine, nenechaj sa „odbiť“, tvoja kamarátka nemá právo rozhodovať o tom, s kým sa budeš kamarátiť. Ak sú chlapci dobrými kamarátmi, nebudú ťa odcudzovať na základe toho, čo im ona pošle na Instagram. Možno sa mame bojíš povedať o tom, že sa s nimi stretávaš kvôli strachu z toho, že by ti to zakázala (pokiaľ so skupinou nerobíte nič zlé, nemá dôvod), kvôli bezpečnosti jej však prosím dávaj vedieť aspoň to, kam ideš. No a čo sa týka tvojej najlepšej kamarátky… Vidno, že sa kvôli nej trápiš a že z jej strany táto empatia nie je opätovaná. Takto by kamarátstvo nemalo fungovať. Možno nevedomky považuje svoje problémy za dôležitejšie, a možno ťa skrátka nerešpektuje a seba dáva na prvé miesto. Skús sa s ňou porozprávať o tomto i o tvojich pocitoch z toho, čo o tebe píše za tvojím chrbtom… Správna kamarátka by sa takto nesprávala a, síce to neznie pekne, niekedy je lepšie nemať žiadnych kamarátov ako takých, ktorí spôsobujú, že sa necítiš dobre… Nikdy nevieš, kedy stretneš niekoho, s kým si budete rozumieť a kto si ťa bude vážiť. Nové priateľstvá ťa čakajú aj na strednej a som si istá, že v živote máš mnoho ľudí, ktorým na tebe a na tvojich pocitoch záleží. Ak o svojich problémoch nechceš povedať nikomu, koho poznáš, vyhľadať pomoc školského psychológa alebo učiteľa, ktorému dôveruješ, nikdy nie je hanba. Silno ti držím palce, nech sa v tvojom živote dá všetko do poriadku a nech si opäť sama sebou. Zvládneš to!

Ahoj, síce nie som tvoja rovesníčka a mám 22 rokov, chcela by som ti povedať, že je v poriadku, že sa takto cítiš, i keď to tvoje okolie nevie veľmi pochopiť. Vieš, každý sme iný, každý si prechádzame niečím iným a väčšinou ľudí ťa nedokáže pochopiť, ak si rovnakým problémom neprešli tiež. To ani nie je tak celkom možné, pretože ako sme každý iný, ako máme každý iné skúsenosti v živote, tak dokážeme alebo nedokážeme následne zvládať prichádzajúce problémy. Je v poriadku, že sme každý iný. Celá kovidová situácia je pre nás ako spoločnosť nová. Pomaly ale isto zase nabehneš na svoju trať a bude to v poriadku ❤️. Ja by som ti poradila, aby si skúsila nejaké dychové cvičenia, ktorými sa môžeš v prípade návalu stresu, smútku a ťažkostí, ktoré pociťuješ, trošku ukľudniť. Čo sa týka sebapoškodzovania, hovorila si o tom niekomu? Resp. tomu/tým, ktorí na teba tlačia? Musíš im najprv vysvetliť (a kľudne aj viackrát lebo opakovanie matka múdrosti a nie vždy má človek dobré naladenie, takže ťa možno v ten moment tak nevnímal) že sa trápiš. Že je toho na teba veľa, ťažko sa ti zvyká, si zmätená, skrátka čo cítiš. Tým im musíš dať najavo, že ťa od nich ten tlak len viac stresuje a trápiš sa kvôli tomu. Skúšala si školskú psychologičku? Ak nejakú takú máte, skús sa s ňou porozprávať. Na to tu máme odborníkov, lebo sú v tom odborníci a vedia najlepšie pomôcť. To čo hovoríš o kamarátoch, je to v tomto veku bežné, čo sa deje, lebo dospievate. Kamaráti prichádzajú, tak aj odchádzajú. To, že ti kamarátka hovorí len o svojich problémoch a na tvoje hovorí, že sú v poriadku je tým, ako som ti spomínala vyššie, že každý sme iný. Každý vyrastáme v inom prostredí, inak na nás vplýva okolie, sme iné osobnosti a nie vždy sa stretneš s pochopením. Pre ňu jej problémy vyzerajú ako tie horšie oproti tebe a rozumiem, že ťa to mrzí, no nikdy úplne nevidíš do tej osoby. Čo sa jej deje doma, ako sa úplne cíti, tak rovnako, ako ona nevidí do teba. Každý vnímame svoj problém ako ten najhorší, pretože sa odohráva práve tu a teraz, nejaké obdobie, ktoré neutícha. Je to v poriadku, pretože nás to trápi a je to pre nás neprirodzené. Nie je vôbec hanbou obrátiť sa s tým na odborníkov, máme veľa možností na internete, ak zadáš do googlu linka pomoci, môžeš sa tam spojiť s odborníkmi, ktorí ti budú vedieť pomôcť. A to prostredníctvom chatu, hovoru alebo emailu. Mohla by si skúsiť kamarátkam vysvetliť, že sa ti ich správanie nepáči, že ťa to mrzí a raní. Tiež to skúšaj znovu, nie vždy na prvýkrát ťa pochopia, tak, ako napríklad ty nemusíš hneď pochopiť nové učivo, ktoré vám učiteľ/ka vysvetľuje v škole. Ja som sa cítila veľmi podobne v tvojom veku a trochu som sa sebapoškodzovala, keď toho bolo na mňa veľa, lebo sa do toho pridružovali aj iné problémy a ja som to nezvládala. V tom období sa však sebapoškodzovali moje ďalšie dve spolužiačky a prišli nám pomôcť ako celej triede psychologičky a ako sa to riešilo s triednym (tie dve spolužiačky lebo o mne nevedeli), tak som sa zľakla a prestala som s tým. Síce problémy neprestávali, sebapoškodzovať som sa bála, no dodnes mám z tých problémov v tom veku následky, ktoré ľutujem, že som vtedy neriešila so psychológom. Vtedy sme totiž nevedeli, že je možné sa s nimi kontaktovať na internete. Nie je to vôbec hanba obrátiť sa na nich s akýmkoľvek problémom. Každá sme mali síce iný dôvod na sebapoškodzovanie, no nemusíš sa tým trestať. Ty sa snažíš, len je to teraz pre teba náročné, lebo je to pre teba nová situácia. Sebapoškodzovaním v akejkoľvek forme ale nič nevyriešiš, len ten problém potláčaš a znovu si v nejakej forme ubližuješ. Tak ako ti blíži stres, ty si naviac ubližuješ sebapoškodzovaním a to tvojmu telu v nejakej forme ubližuje. Okrem spomínaného vyrozrpávania si problému s tvojím okolím a kamarátmi, môžeš skúsiť to dychové cvičenie alebo si písať denník, keď ti v tejto forme pomáha to, že si to dala zo seba von. Určite sa však o tom porozprávaj s nejakým odborníkom, ktorý ti bude vedieť lepšie pomôcť ako ja. Ja ti len dávam rady na základe toho, ako som podobný problém prežívala a riešila ja alebo ako by som to riešila dnes, keď sa na to spätne pozriem.