Ahoj Anička. Ďakujeme Ti že si nám napísala do rovesníckej poradne. Cením si Tvoju odvahu a chcenie vyriešiť túto situáciu. Ďakujem za Tvoju odvahu napísať nám. Píšeš že Ťa trošku trápi tvoja postava. Nemusíš byť vôbec nešťastná. Každý sme iný, máme iný typ postavy, genetiku a metabolizmus. Bulímia však nie je riešením. Radšej sa pokús malými krôčikmi začať s nejako pohybovou aktivitou. Aj 10 minút chôdze na deň je super začiatok. Sebapoškodzovanie taktiež nie je východisko z problémov. Dúfam, že sa k tomuto kroku neodhodláš a s niekým sa o to porozprávaš. Hovoríš, že sa cítiš, akoby si mala už mať priateľa, akoby sa to očakávalo. Je možné, že je tento pocit odrazom Tvojich vlastných nárokov, tiež sa však môže stať, že je len dôsledkom tlaku okolia. Vidím, že píšeš, že sa ťa zmocňuje pocit, že by si sa mala zmeniť, že teraz tvoje Ja si vyžaduje úpravu. Je cenné, že sa dokážeš na seba pozrieť s toľkou sebakritikou. Rád by som Ťa však povzbudil, aby si ponechala tieto myšlienky v rovine uvažovania, aby si neprispôsobila svoj obraz okoliu. Teší ma, že v úvode píšeš, že si teraz spokojná sama zo sebou a prajem Ti, aby tento pocit vytrval, určite je oprávnený. Chápem, že to musí byť náročné a tvoja situácie určite nie je ľahká ale samovražda nie je riešením. Odporúčam ti obrátiť sa na odbornú pomoc, či už je to školský psychológ alebo výchovný poradca, oni totiž najlepšie vedia ako pomôcť. Taktiež je nápomocné ak sa zveríš niekomu, komu dôveruješ. Zo svojej orientáciu sa netreba báť, je to niečo, čo je tvojou súčasťou a niečo, čo zmeniť nevieš. Každý človek je viac ako jeho sexualita, je to súčasťou tvojho charakteru ale nedefinuje ho. Chápem, že tvoj strach môže prameniť i z predsudkov v spoločnosti ale je dôležité sa zmieriť s tým, že ľudia môžu mať i negatívnu reakciu a presne tí ľudia, nie sú pravý priatelia, pretože ťa neakceptujú za to, kým si. Nemôžeme zmeniť ľudí, to plynie aj z dievčat ktoré o tebe hovoria za tvojim chrbtom. Skús to brať z nadhľadom a zasmiať sa tomu, tak uvidia že ťa ich reči netrápia a oni prestanú. Učiť sa v inom jazyku ako Tvojom materinskom musí byť pre Teba náročné a je veľmi obdivuhodné, ako to zvládaš. Ak máš podozrenie, že by si mohla mať dislexiu alebo disgrafiu, neváhaj kontaktovať školského psychológa alebo výchovného poradcu. Samozrejme, skús najprv osloviť rodičov, ktorí Ti s tým môžu pomôcť. Poruchy sústredenia sú v dnešnej rýchlej dobe plnej rôznych stimulov čoraz častejšie. Nemusíš mať nutne ADHD, ale samozrejme to nie je vylúčené. Pre diagnostiku je nutné navštíviť odborníka – psychológa, špeciálneho poradcu. So všetkým spomenutým sa dá pracovať a nájsť vhodné riešenie, aby si sa cítila lepšie a netrápila sa. Verím, že nad všetkým popremýšľaš a nájdeš správne riešenie.