ahojte. neviem opisat co citim. neviem,ci najdem na to vhodne slova. v mojej hlave sa kazdy jeden den uskutocnuje velky boj. medzi mnou,anorexiou a nejakymi hlasmi. mam v hlave hlasy,ktore si neviem vysvetlit. z anorexie mam vytborenu osobu menom Ana. moje myslienky,skor myslienky anorexie,som si brala vazne. som v nej naplno aj ked teraz cez vianoce zacinam pocitovat tie cudne hlasy viac. zacala som viac citat a dokonca aj jest len aby som unikala od problemov. kazdopadne,s Anou sa chcem do toho pustit hned,ako nastupim do skoly. k tym hlasom,… opisuju mi,ako som velmi zbytocna a vypovedaju vlastne,ze co si asi o mne ludia myslia. je to priserne a namahave. citim sa viac jak blazon. kazdym dnom sa citim jak blazon viac a viac. poslednu dobu som premyslala,ze ci nepojdem na liecenie proti Ane. stale je to boj liecenie verzus Ana. nedokazem Anu opustit pretoze nikdy nebudem tak hrozne chora. nikdy nebudem dostatocne chora na to,aby som sa zacala liecit. dnes som si uvedomila,ze vlastne ja chcem byt chora. neviem,ci tomu chapete. proste,…vzdy ked budem niekomu hovorit o svojich problemoch sa chcem citit choro. nerobim to pre pozornost,to urcite nie,..len takto to citim… Anu drzim uz dlho a nejak sa jej ani nechcem pustit. schudla som 15 kil za 31 dni. ale stale mi to nestaci. neviem,co ocakavam od toho,ze sem vlastne pisem. moje problemy nikdy nebudu tak vazne,aby sa zacali riesit. mrzi ma,ze musite stracat cas mojou spravou,kym tu mate deti/ludi, ktori to potrebuju viac nez ja… ja…len som sa nechcela citit sama aj ked viem,ze sama som.