Ano presne tak ostala mi jedna kamoska ale inak nikto tusim ako sa citis.

Aj mna to trapi, mala som kamaratstva na prvom stupni v ZS ale bud sme sa po case prestali kamaratit lebo sme sa pohadali alebo mi robili zle, odvtedy nemam ziadnych kamaratov, ani na SS som nenasla nikoho s kym by som sa mohla rozpravat

Neboj ono to pride ja si vzdy hovorim co ma pride jedine co ma teraz najviac trapi, ze nemam kamaratov a volny cas travim len s rodinou a premyslam ci je to v pohode alebo uz cez.

17 ale zachvilu 18, vsetky moje spoluziacky maju frajerov len ja jedina nie

kolko mas rokov?

Ja tiez nemam frajera ani kamartov a stale travim cas s rodinou

Ahoj, ďakujeme že si sa rozhodla napísať do rovesníckej poradne. Hneď zo začiatku Ťa môžem uistiť, že v takejto situácii nie si jediná. A už určite to nie je tvoja chyba. Je úplne prirodzené cítiť sa tak. Začať môže byť ťažké, ale malými krokmi sa dá dosiahnuť veľa. Možno začni tým, že sa zapojíš do aktivít alebo skupín, kde sú ľudia s podobnými záujmami. Takto sa môžeš cítiť pohodlnejšie a postupne získavať sebavedomie v interakciách s ostatnými. Tráviť svoj voľný čas s rodinou je pre vaše puto len dobré. Čo sa týka životného 0partnera, toho väčšina ľudí ani nehľadala a aj tak ho majú. Ale ak naozaj chceš byť súčasťou niekoho života, môžeš skúsť navševovať nejaké krúžky v škole. Pozri sa čo ťa zaujíma a prihlás sa. Možno sa tam s niekým dáš do reči a ani o tom nebudeš vedieť. Môžeš sa pridať do nejakej online skupiny, ktorá sa zaoberá niečím, čo ťa zaujíma. Môžeš sa tu aj všeličo nové dozvedieť. Ďalej, ak vieš, že niekto z tvojej základky nastúpil do tej istej školy ako ty, môžeš ich vyhľadať – veď keď už o nich vieš, nie je to celkom „zoznamovanie s novým človekom“. Každopádne, dúfam, že svoj problém vyriešiš. Prajem veľa šťastia

Dakujem za tvoju odpoved velmi si mi pomohla.

Ja som tiež taká istá. Tiež nemám frajera, kamarátov, nemám veľmi rada ľudí a najradšej trávim čas s rodičmi a sestrou