Ahoj Sylvia, ďakujem že si napísala do rovesníckej poradne. Mrzí ma tvoja situácia, pretože smrť človeka vie každého veľmi zasiahnuť. Niekedy to ani nemusí byť veľmi blízka osoba, ale len jednoducho človek, s ktorým sme trávili veľa času. To, čo sme už v živote urobili sa nedá vrátiť späť, čo ale neznamená, že to nemôžeme oľutovať a zmeniť sa. Myslím si, že ty si si dostatočne uvedomila svoju chybu a už nikdy ju nezopakuješ. Aj keď sa ti možno zdá, že by si teraz „mala niečo urobiť“, niekedy naozaj stačí len to uvedomenie a motivácia dané správanie už nerobiť. Je super, že si skúsila napísať kamarátke list. To zvykne pomôcť, aj keď nie vždy hneď na prvýkrát. Môžeš to napríklad zopakovať alebo si vybrať inú formu, ako to prekonať. Aj keď si napísala, že o tom spolužiačky nevedia, bolo by fajn nájsť si aspoň jednu osobu, ktorej by si sa zdôverila. Alebo môžeš zvoliť formu motlidby, ísť sa miesto kde ste spolu zvykli tráviť čas a tak ďalej. Tiež by bolo super, ak by si si teraz našla nejaké aktivity na odreagovanie. Môžu to byť staré koníčky, šport, maľovanie, čítanie, prechádzky alebo aj dobrovoľníctvo. Ak cítiš, že ťa stále trápi svoje svedomie, možno by si vedela svojou skúsenosťou prispieť v pomoci iným obetiam šikany. Určite si však už nevyčítaj to, čo sa stalo. Človek sa celý život učí a posúva. Držím ti palce, určite to zvládneš prekonať!

Spolužiačky o tom nevedia že som bola za ňou ani ako sa cítim. Pred nimi sa tvárim na šťastnú a že vôbec mi není ľúto že zomrela.

Lenže najhoršie pre mňa je že ona mi nikdy nenadávala ale sa má snažila pochopiť.

Stále vo mne rezonuje jej veta: Ty za nič nemôžeš nebola to tvoja vina, keby si to nespravila asi by som vzdala ten boj s chorobou. Táto skúsenosť mi pomohla dať silu v bojí. Najhoršie bolo že začala kolabovať rovno pred mojími očami. I keď má odsotili od nej keď ju oživovali. Jej tvár mám stále pred očami. Nedokážem pochopiť ako mohla zomrieť s úsmevom, tie jej oči boli jednoducho plné pochopenia a dobrá. Bola som aj na pohrebe mala na sebe krásne ružové šaty. Ja nechápem ako mohla byť taká že sa snažila každému pomôcť. Jeden zážitok si budem pamätať určite, ona išla vonku a videla ako deviataci sa vysmievajú jednému chlapcovi autistovi. Každý sa ich bál a ona s tými všetkými hadickami tam bežala a vysvetľovala im či sú normálni a povedala im: Ste taký slabý že sa musíte vyvyšovať nad malým prvákom, keby ste sa bili so seberovnými tak nepoviem ale robiť zle malému chlapcovi ste dobré trápny. Deviataci odišli a ona potom upokojovala toho prváka.

Ahoj Sylvia, Ako povedali ostatní, už len z toho ako si z toho smutná sa dá poznať, že si super človek a že si empatická. Skús si nájsť nejakú aktivitu, aby si na to toľko nemyslela alebo skús niekomu povedať, ako sa cítiš. Prajem ti aby si sa netrápila❤️

Mám rozvedených rodičov vtedy som jej začala ubližovať.

Ona mi vravela vždy že ju mrzí čo zažívam, vravela mi že by som mala začať športovať a tie emócie tam vybiť. Najhoršie boli jej oči v ktorých mala pochopenie pre mňa.

Ďakujem za tieto odkazy. Napísala som jej list ale vôbec mi to nepomohlo. Ja stále nedokážem pochopiť jej veľké srdce. Keď som jej nadávala ona sa má snažila ukľudniť, keď som sa jej vyhrážala ona mi vravela aká som silná baba.

ahoj Sylvia! tiez som jednej spoluziacke robila zle ze skoro koli mne dostala pokarhanie, hovorila som na nu veci ktore ani neurobila, pravda je ze ja sama uz od skolky a aj doteraz som tercom posmechu a niak v tej dobe som im to chcela vratit, uz len to ze si uvedomujes ze tvoje konanie nebolo spravne je super a znamena to ze si dobry clovek, zial co bolo bolo a cas uz nevratime ale aspon mas ponaucene a skusenost do buducna

Ahoj… toto ti pisem ako niekto kto bol casto tercom vysmechu, ohovarania, sikany atd. Nie az v takej miere ako ty popisujes, ale stale. V prvom rade ti dakujem a som rada, ze si si priznala, co si spravila zle. Vela ludi si to neprizna nikdy a nikdy za to neprevezme zodpovednost. Priznanie si, ze si spravila nieco, co je zle, je prvym krokom. Viem si predstavit, ze musis mat teraz hrozne vycitky svedomia. Tieto vycitky svedomia su vo svojej podstate zdrave – ukazuju, ze mas svedomie. Ukazuju, ze v srdci, vo svojom vnutri, si dobry clovek. Je OK si dovolit citit vycitky svedomia a vinu, ale nemalo by to viest az k nenavisti k sebe samej. Mozes to lutovat a priat si, aby si to mohla zmenit, a tato lutost ti moze sluzit ako motivacia spravat sa teraz dobre a konat co najviac dobra. Ale neustale vycitanie si toho, co uz bolo a co uz nemozes zmenit,ti neprospeje a ani nikomu v tvojom okoli. Je dolezite nepristupovat k tomu tym stylom ze „Som zly clovek“, ale „Som dobry clovek, aj ked som urobila nieco velmi zle a uz som sa z toho poucila.“ Viem, ze sa mi to vsetko lahko hovori. Skus mat co najviac laskavosti a sucitu k sebe samej v tejto situacii. Viem, nie je to lahke, ale skus to. Co by si povedala tvojej kamaratke, keby bola v presne rovnakej situacii ako si teraz ty? Vsadim sa, ze by si na nu nebola az tak prisna ako si sama na seba. Mozno by ti pomohlo napisat list kde sa jej ospravedlnis a povies jej vsetky svoje pocity a nebudes ho posielat, a ona si ho, logicky, uz neprecita. Ale mozno tebe by sa tym ulavilo na dusi. Dalej mozes skusit urobit nejaky dobry skutok – napr. pomahat v utulku, bezdomovcom, cokolvek, co ta bude naplnat. Nie je to lahka situacia a aj ked neschvalujem to, co si urobila, verim tomu, ze sa dokazes zmenit a ze sa z tejto skusenosti mozes poucit. To, co si nesies je velmi tazke bremeno a preto by som ti radila, aby si s tym nezostavala sama, ale zverila sa niekomu. Kebyze si stale nevies odpustit, je uplne OK vyhladat aj odbornu pomoc. Drzim ti palce.

Ahoj Silvia, spravila si zlé veci ale bohužiaľ čo sa stalo, stalo sa. Je mi ľúto, že sa ti takéto niečo stalo. Podľa mňa je skvelé, že si si uvedomila že si nekonala správne, pretože veľa ľudí by si to neuvedomilo. Ľudia odpúšťajú aj tie najhoršie veci z rôznych dôvodov, možno si uvedomila, že aj ty máš asi nejaký problém a preto sa k nej tak správaš, alebo má iný podobný dôvod. Musí byť pre teba ťažké takúto vec zvládať, a ak to potrebuješ, na tvojom mieste by som sa skúsila o tom porozprávať s rodičom/kama­rátom/iným človekom, ktorý by ti mohol pomôcť.

Zistila som z jej denníka jej rodičia mi dali prečítať jednu stranu že ona skoro kvôli mne spáchala samovraždu.