Ahoj Terezka, tentokrát odpoviem ja. Ak mám byť úprimný, neviem, čo viac dodať k tomu, čo už bolo povedané. Môžem len zdôrazniť komunikáciu a popriať veľa šťastia. Čo však chcem povedať je, nestrácaj nádej. Ľudia a menia – možno sa zmení aj správanie tvojej babky voči tebe. Ale aj keby nie, nie je to tvoja vina. Vždy existuje cesta von. Možno ju budeš hľadať dlhšie, ako by si chcela, ale je tam. Dúfam, že sa tvoja situácia zlepší

Skúšala so sa porozprávať s rodičmi? Možno by vedeli ti pomôcť

Dnes má babka opľula. Prišla na návštevu a ja som polievala kvety. Drgla do mňa a mne sa rozliala voda našťastie obliala iba mňa. Keď rodičia išli dnu spraviť kávu. Vravela mi že by bola rada keby som sa nikdy nenarodila. Že keby bolo na nej dala by má do domova. Vravela mi aká som nešikovna. A že by som všetkých zachránila mojou smrťou a som už vydedena z majetkov.

Ahoj Terezka, moc ma mrzi, co zazivas. Suhlasim s Mimi – rovesnickou poradkynou nizsie. A tiez ta chcem uistit, ze aj ked je pravda, ze vzdy sa najde niekto, kto ma vacsie trapenie, tvoje problemy a trapenia su dolezite a mas pravo sa kvoli nim citit zle. Drzm ti palce a dufam, ze sa budes coskoro citit lepsie.

To máš pravdu že ľudia majú aj väčšie starosti

Ahoi Terezka, som rada, že si napísala do rovesníckej poradne. Chápem, že ťa táto situácia veľmi trápi, a že je ťažké nájsť riešenie. No určite nemáš zdravotné problémy kvôli tomu, že by si bola zlý človek. Mnohé choroby sú často dedičné a nedokážeš ovplyvniť či ich máš alebo nie. Odporúčala by som ti, aby si sa s babkou porozprávala a vysvetlila, že sa ti jej správanie nepáči. To ako to prijme, už ovplyvniť nedokážeš, no môžeš sa o to aspoň pokúsiť. Je obdivuhodné už len to, že aj napriek tomu, že sa k tebe bezdôvodne sprava tak nepekne, ty si stále láskavá a chcela si jej zagratulovať k narodeninám. Chápem, že pociťuješ pocity samoty. V teenegerskom veku je občas veľmi náročné nájsť si kamarátov s ktorými si úprimne rozumieš. Ak chodíš na nejaké krúžky, skús nabudúce osloviť niekoho kto tam chodí. Rozumie, že je náročné urobiť ten prvý krok, no za pokus to stojí. Aj keď sa to teraz nezdá, neostane to tak navždy, každé zlé obdobie sa raz skončí, nesmieš však prestať bojovať. Je dôležité, aby si v tom nebola sama. Ak máš dobrý vzťah s rodičmi, učiteľkou skús sa im zdôveriť s pocitmy ktoré teraz prežívaš a popros ich o pomoc. Neboj sa kontaktovať aj naše linku detskej dôvery prostredníctvom telefónu: 0907 401 749, mailu: odkazy@linkadeti.sk, skypu: linkadeti, alebo chatu. Velmi ti držím palce, aby si sa čoskoro cítila lepšie.