Ahojte, toto je mi divné písať ale potrebujem poradiť. Mám 13 a mávam v poslednom čase psychocké problémy a začala som to riešiť-chodím za školskou psychologičkou. Ja mám však niekedy taký smútok a v tej chvíli sa chcem zabiť. Zároveň však naštastie nenachádzam odvahu to urobiť. Školskej psychologičke sa to bojím povedať, pretože je školská a aj keď by to asi nikomu nepovedala, tak sa bojím, že by povedala. Rodičom o tom tiež nechcem hovoriť lebo by ma asi nikde nepúštali samú a správali by sa ku mne ako ku psychopatovi. Mamina vie, že chodím k psychologičke ale tatino nie a nechcem, aby sa o tom dozvedel, takže vyhľadať psychológa mimo školy neprichádza do úvahy. Taktiež mi vrľmi nevyhovuje internetový chat s profesionálmi. Prosím pomôžte.
Ahoj, ďakujeme že si sa rozhodla napísať do Rovesníckej poradne. Už len to, že chodíš ku školskej psychologičke je veľký krok vpred, takže si na dobrej ceste. Ak ti nevyhovujú čety s profesionálmi, je tu viacero možností na spojenie, či už cez telefón (0907 401 749) alebo Skype (linkadeti). Tu v Rovesníckej poradni ťa môžeme len nasmerovať k pomoci a podporiť – nie sme profesionáli. Hovoríš, že svojej školskej psychologičke sa bojíš povedať o svojich chvíľkových pocitoch, no ona je ten jeden človek, ktorému môžeš veriť s informáciami ako sú toto. Možno sa s ňou porozprávať o tom, ako by si reagovala ty keby si bola na jej mieste. Hlavné je nebyť na to sama, vždy sa lepšie pracuje s niekým ako sama, či už je to kamarát, blízky, alebo hocikto, komu veríš. Tiež môžeš použiť nejaké techniky na upokojenie, ako napríklad dychové cvičenia, písanie denníka, prechádza, kreslenie, alebo môžeš svoje pocity sformulovať do slov na papieri. Čokoľvek ti je lepšie. Na koniec ešte poviem, že komunikácia je kľúč. Ľudia sú sociálne bytosti, potrebujeme spoločnosť. Dúfam, že svoju situáciu zvládneš. Prajem veľa šťastia a odvahy
0907 401 749