Také isté pocity mám ja

Ahoj, Emília. Vidím, že si prechádzaš ťažkým obdobím. Vždy, keď nás niečo trápi, je dôležité, aby sme na to neboli sami. Preto je dobré, že si napísala do Rovesníckej poradne. Skúšala si o svojich pocitoch a situácii doma povedať niekomu v rodine, v škole? Ak máš pocit, že by si sa radšej zdôverila niekomu nestrannému, môžeš kontaktovať aj odborníkov na Linke detskej dôvery cez mail (odkazy@linkadeti.sk), Skype (linkadeti), telefón (0907 401 749) alebo chat. Najmä my, mladí ľudia často zažívame obdobia, kedy sa hľadáme, meníme sa, a to je úplne normálne. Skúšame rôzne hobby, zisťujeme, v čom sme dobrí… Súhlasím s tým, čo napísala B. Každý z nás svoj voľný čas trávi inak. Keď si nájdeme niečo, čo nás baví, nie je dôležité to, ako dobre nám tá činnosť ide ale to, že si pri tom vieme oddýchnuť, zabaviť sa. Mnohým sa dokonca stáva, že nové hobby objavia až v dospelosti. Nevzdávaj to. Budem ti držať palce, aby sa tvoja situácia čoskoro vyriešila.

Ahoj, Emília, niekedy máme pocit, že nám nič nejde lebo robíme veci, ktoré nas jednoducho nebavia. Je to normálne a stáva sa to každému, napríklad keď musíme chodiť na predmety ktoré nás nezaujímajú alebo nás rodičia nútia do nejakých koníčkov. Naopak by som sa rada opýtala či je niečo čo ťa baví robiť odhliadnuc od výsledkov, totiž každý niekde začína a byť v niečom najlepší nie je to dôležité, ide o to či nás to baví a či nám to niečo dáva. Verím, že existuje aktivita, ktorá ťa baví hoci by to bolo len trávenie času s kamoškami alebo čítanie kníh. Je mi ľúto že tvoj otec na teba zvyšuje hlas, niekedy sa to však stáva keď su ľudia rovnako unavení a vyťažení ako sa možno cítiš ty. Alebo je to niekedy preto aby sme ich lepšie počuli nakoľko majú pocit že ich ,,nepočúvame". Neviem ti však konkrétnejšie poradiť nakoľko neviem prečo na teba kričí. Dúfam, že sa to čím skôr zlepší a toto obdobie sa prenesie do niečoho príjemnejšieho :)