DomovAhojte, bojím sa otca. Mám 12 rokov a on už od dávna je nepríjemný a kričí na mňa ale nedávno sa stali dve veci ktoré mu nikdy neospustím.
- V skratke bola som s ním sama doma, nevedela som ako urobiť jednu vec tak som sa ho spýtala a on mi to nechcel povedať a nakoniec keď som tam len stála a nič nerobila tak na mňa začal kričať. Ja som sa z toho rozplakala, a on na mňa kričal ešte viac a potom ešte viac. Nakoniec na mňa kričal tak veľmi, ako som jeho ani nikoho iného kričať nepočula. Bolo to strašné. Niekoľkokrát som sa mu aj predtým snažila povedať že sa mi nepáči keď po mne kričí no nefungovalo to. Nakoniec sa mi podarilo dostať do svojej izby, zavrela som sa do nej. Ešte dlho som sa celá triasla, plakala a horšie sa mi dýchalo
- Toto sa mi stalo pár týždňov po prvej udalosti. Bola som v kúpeľni na záchode a moja mladšia sestra išla práve vyjsť z kúpeľne. Ako vychádzala, nechala dokorán otvorené dvere, tak som ich potisla aby sa zatvorili (nechcela som aby ma niekto videl na záchode). Moja sestra tam však vtedy ešte mala nohu a omylom som jej ju skoro pricvikla do dverí. Stihla som dvere zastaviť a pricvikla som jej ju len trochu a hneď som sa jej ospravedlnila ale ona aj tak začala pišťať že au. Vtom vtrhol do kúpeľne otec a pacol mi dosť silno po hlave a kričal na mňa že prečo som hnusná a pricvikla som svojej sestre nohu. Tiež som išla plačúc do izby a tam som ešte asi 5 minút plakala a triasla sa a ešte k tomu ma bolela aj hlava z toho ako ma buchol.
Prosím o nejaké rady alebo niečo, lebo neviem čo mám robiť. Otcovi som už vysvetľovala že sa mi nepáči keď ma bije alebo na mňa veľmi kričí, no nepočúva ma. Mamina s tým nič nerobí. Chodila som kvôli otcovi aj ku školskej psychologičke, no ona nechápala vážnosť situácie a brala to dosť ľahostajne tak som k nej prestala chodiť tesne pred tým ako sa stali tie dve veci popísané vyššie. Ďakujem za odpovede. Prosím už fakt neviem čo mám robiť.
Presne ako povedali s predošlej správe. Neboj sa jej to povedať. Keď ti bude môcť pomôcť, pomôže.
preco by to malo byt sebecke? ved nato su ucitelia a skolsky poradcovia aby pomahali ziakom vnudzi ked ich niekto sikanuje alebo aj ked sa citia zle alebo maju niaky problem
Ahojte, ja to asi poviem učiteľke ale neviem ako začať tú konverzáciu. Ale neviem či to nebude sebecké ju zaťažovať svojimi problémami
Ahoj, ďakujem za odpoveď. Iní členovia rodiny o tom čo mi robí vedia, no nechcú to riešiť tým že to je môj otec. Iný psychológ by u mňa nefungoval pretože už som to skúšala predtým a keď som tam začala chodiť otec to zistil a využíval to tak že keď kričal tak vravel že nemám čo plakať že som precitlivelá a tak a keď to chcela to čo mi robí psychologička s ním riešiť presvedčil ju že som precitlivelá a že to beriem príliš dramaticky. Učiteľom v škole veľmi neverím okrem našej triednej pani učiteľky ale nechcem ju svojimi problémami zaťažovať lebo ona už rieši problémy mojich spolužiačiek a aj doma rieši problémy a nechcem ju zaťažovať.
Ahoj Emka, Som rada, že si sa nám odvažila napisáť a opísať čo sa deje. Je to prvý krok k tomu aby si našla pomoc. Nikto by nemal byť vystavený kriku alebo fyzickému ubližovaniu, a už vôbec nie od vlastného rodiča. Chcem, aby si vedela, že nie si na to sama a že existujú ľudia, ktorí ti chcú a vedia pomôcť. Skús sa obrátiť na niekoho dospelého napríklad na učiteľa v škole alebo porozprávať sa s iným členom rodiny, iným psychológom ktorý bude naslúchať a pomôže ti. Pamätaj, že takéto správanie od otca nie je v poriadku a nie je to tvoja chyba. Máš právo na to, aby si žila v bezpečí a bez strachu. Určite sa nevzdávaj v hľadaní pomoci. Si silná, a keď budeš potrebovať podporu alebo ďalšiu radu, napíš znova, alebo ak by si potrebovala je ti k dispozícii aj naša linka prostredníctvom mailu (odkazy@linladeti.sk), Skype (linkadeti), telefón (0907 401 749), alebo aj cez chat. Držím ti palce a prajem ti veľa odvahy!
Odpovedať
Podporujú nás
Kontakty pomoci
Telefonická poradňa
0907 401 749
Chat
Pre návrhy a pripomienky ohľadom obsahu stránky kliknite sem.
