Dobrý deň, som žiačka 9. Ročníka ZŠ. Tento rok je pre mňa obzvlášť náročný, keďže píšem prijímačky a monitor. Veľmi sa bojím s svojej budúcnosti. Bojím sa, že ma nezoberú na gymnázium. Môj sen je stať sa lekárkou. Občas sa cítim však nesmierne hlúpa. Podceňujem sa a mám pocit že všetci okolo mňa sú lepší ako ja. Neverím si a unavuje ma to. Celý tento rok ma mentálne zabíja. Viem že prijímačky sú to najľahšie na strednej ale aj napriek tomu. Pociťujem obrovský tlak od učiteľov, každodenne hovoria že ani jednotkari sa nedostali na gymnázium. Som síce jednotkárka ale vo vnútri sa cítim ako ten najhlupejsi človek na celom svete. Moja slovenčinarka mi povedala že na to aby som sa dostala na moje vysnívané gymnázium musím mať 90% z prijímačiek zo SJL lenže ja ich bežne píšem na 80–85 a tak isto z matiky. Matika je u mňa trochu slabšia ale snažím sa najviac ako môžem. Som unavená, každý týždeň plačem za úplne blbosti a neviem či je to len puberta alebo niečo vážne. Cítim sa nesmierne škaredá a obávam sa že nikdy nebudem mať žiadneho chalana a viem že mám iba 15 a mám na to čas ale prečo všetkým mojim spolužiačkam už napísal nejaký chalan a mne ešte nikdy nie. Na ulici sa na mňa žiadny chalan ani nepozrie. Nestojím o vzťah ale chcem aby som sa niekomu páčila. Nemám ani kamarátky, celý deň som sama. Cítim sa izolovaná keďže mám prísnych rodičov ktorí ma nikam nepustia. Zároveň má hnevajú aj moje „ kamarátky“ v škole. Jedna moja kamarátka mi stále hovorí že ona sa neučí nič na prijímačky, v čo odmietam veriť. To jednoducho nemôže byť pravda. Druhá sa zase príliš baví s chalanmi a je tzv. „pick me“. Bojím sa toho čo bude, a cítim sa stratená. Jediné čo si prajem je to aby som bola prijatá na gymnázium. Už chcem mať to všetko za sebou. Už chcem cítiť šťastie. Už chcem cítiť ten pocit že mám právo byť šťastná a robiť veci ktore ma bavia namiesto učenia. Učenie ma baví a v škole sa mi darí ale stále mám o sebe neskutočné pochybnosti. Som svojím najväčším kritikom.
Pokračovanie: u mňa na ZŠ v triede vzťahy nič moc. A bála som sa,
že si nenájdem kamarátky ani na strednej ale opak bol pravdou a aj tvoja
situácia sa zlepší ver mi. Na gymnaziu je uz viac ľudí, s kt. máš
spoločné názory, záujmy tam už je menej takých lajdakov a pick me. Btw aj ja mám dosť
nízke sebavedomie ale fakt sa netráp kvôli tomu frajerovi. Poznám krásne,
múdre baby a hovorila som si ako to že ona ešte nemá frajera…takže nič
si z toho nerob keď sa za tebou neotacaju na ulici a tak. V tomto veku
väčšina chlapcov je ešte trochu nedozreta anyway. Radšej si počkaj na toho
pravého, napr. aj ja som svojho prvého stretla až v 18tich. Takze tak. Neboj
sa ty to dáš!!!! <3
Ešte pokračujem. Prepáč tam na konci nemal byť otáznik ale emoji. Velmi si mi pripomenula moju kamarátku ona sa učila už od septembra na prijímačky a bála sa, že sa nedostane a pri tom je velmi šikovná a som jej hovorila že neexist, že ona sa nedostane (dostala sa). Ešte som chcela, že samozrejme nechcem ťa strašiť alebo hovoriť to ako fakt ale ja som v 9. ročníku takisto nemala kamarátov, tlak kvôli prijímackam + ešte ma aj sikanovali a mala som z toho depresiu. Tiež únava a každý deň som plakala aj bez dôvodu. Tiež som si hovorila hm to bude len puberta ale určite keď sa tak cítiš to nezanedbaj aby to naozaj nebola depresia.
Ninka, teraz som už v maturitnom ročníku, na mojom dream gymnáziu kde ma
rodičia strašili, že sa nedostanem btw (tiež sú dosť prísni). Ale ked som
čítala tvoju spravu úplne akoby som sa vrátila v čase a čítala o sebe.
Na základke som bola najvacsia bifla v triede, mat som nikdy nemusela tam som
mala sem tam nejakú dvoječku, tuším raz dva krát som chytila aj trojku
z testu ale na vysvedčení vždy čisté jednotky. Učitelia o mne
nepochyboali ale mama skoro každý keď na mňa kričala, že skončím na
učnovke (lebo som sa naučila na prijímačky od septembra) ?. Pravda, my sme
mali také doučovanie v škole, tam som si cvičila sjl aj mat ale testy
z prijímačiek som začala robiť asi mesiac pred prijímackami (som dosť
flegma ako vidíš ). Samozrejme aj ja som mala stres a chcela som sa dostať na dobrú
školu ale neucila som sa tak že každý deň alebo čo…musím podotknúť,
že nie som hrdá na tento môj prístup, vždy je lepšie NErobiť veci na
poslednú chvíľu. Na Testovaní mi chýbal 1 bod do 90% na matike, takže som
musela ísť na prijímačky. Tam som určite nemala 90%, nakolko niektoré
otázky mi prišli veľmi delulu a nebola som si nimi 100% istá. Síce som
výsledky svojho testu nevidela ale hlavné je že ma vzali ma na obe gymnáziá
(a umiestnila som sa dosť dobre, aj keď na poradí nezáleží :)). Ver mi,
keď ti poviem, že naozaj je to oveľa viac chill s tými prijímackami a
všeobecne so strednou ako sa ti teraz zdá. Z jednotkarov/dvojkarov na mojej
ZŠ sa VŠETCI dostali na gymnázium, dokonca poznám babu ktorá mala
dvojky/trojky, nebola velmi passionate ohľadom učenia a dostala sa na
gymnázium. Jo a ešte, ak by naaaahodou, poznám aj ľudí čo išli na
odvolanie ale nič sa nedeje, alebo môžeš aj prestúpiť na inú školu. Fakt
v pohode ?
Ahoj, Nina. Ďakujem, že si napísala do Rovesníckej poradne. 9. ročník je naozaj stresujúci pre mnohých. Trochu sebakritiky a prísny prístup učiteľov je do istej miery dobrá vec, ale malo by to mať svoje hranice. To, že učitelia každý deň pripomínajú, že sa vôbec nedostaneš na gymnázium keď nebudeš mať toľko a toľko percent z prijímačiek nie je od nich správne. Učitelia na ZŠ majú často tendenciu strašiť ohľadom SŠ, ale sama jedného dňa uvidíš, že to vôbec nie je také strašné. Nezabúdaj, že vždy je tu možnosť odvolania. Nina, z tvojej správy vidno, že ti na učení a budúcnosti naozaj záleží. Verím, že tvoja tvrdá práca prinesie ovocie. Nezabúdaj však striedať učenie s oddychom a časom pre seba. Máš právo cítiť sa šťastná a venovať sa tomu čo ťa baví aj počas školského roka. Ak máš pocit, že za tvojou únavou a smútkom je niečo viac, ako len stres zo školy, neváhaj kontaktovať napr. školského psychológa. Obrátiť sa môžeš aj na Linku detskej dôvery cez mail (odkazy@linkadeti.sk), Skype (linkadeti), telefón (0907 401 749), alebo aj cez chat. Čo sa týka vzťahov, naozaj sa nemáš čoho báť. Áno, niekto si priateľa/priateľku nájde už na ZŠ, niekto si na ten vzťah musí trochu počkať a to je v poriadku a vôbec to nevypovedá o tvojej hodnote. To isté platí aj o kamarátstvach. Niekto si nájde dobrých kamarátov medzi spolužiakmi zo ZŠ, mnohí až na strednej. Budem ti držať palce, aby si to všetko zvládla.
Ahoj ja uz mam 17 chalana som nikdy nemala. Tiez si casto pridem skareda a kamaratky toez velmi nemam. Netrap sa raz pride ten pravy. Teraz si uzivaj zivot. Hlavne mysli na seba, to osom sa naucila ja. Nikto ti takzo nemoze ublizit. Prijimaciek a T9 som sa tiez velmi bala. Ale neboj sa nie je to tak tazke ako ta vsetci strasia. Ja som sa napokon dostala na svoju vysnivanu skolu aj na internat. Talze neboj vsetko bude tak ako ma byt. Nemusis sa bat kedze si do pripravy dala maximum vrati sa ti to. A chalanov naozaj zatial riesit nemusis nic ti neutecie. Prajem vela stastia
Moja zlata tak ako ta strasia ucitela s primacka mi mna strasili rodicia v 5tom rocniku s certom na mikulasa ak je nieco jednduche v zivote je to dostat sa na sš nemaj stres a to ze ti nepisu chlaci ti moze byt suma fuk v kadom pripade ide o to co mas v sebe a nie ako vyzeras mne tiez nikto nepise takze chill a nepchaj sa ludom do riti a ak mas pocit ze su tvoje spoluziacky lubne noboj aj tak sa s nimi uz nebudes bavit :3 ja som sa tiez napr neucil sa primacky a dovolim si povedat ze som 3/4 najinteligentnejsi z triedy cize no sres vztah maj pidzi
Neber si z toho nič. Nemôžeš sa brať tak vážne lebo ti z toho
prepne. Ver mi. A na chalanov sa vykašli. Nestojí za to si zlomiť srdce
v takom veku .
Držím ti palce a prijímačky dáš určite.
0907 401 749