Ahojte, mám taký problém. Na hodine telesnej výchove teraz hráme volejbal, nie som v ňom najlepšia. A vždy keď ho ideme hrať, v tíme sa NIKDY nedostanem k tomu že by som mohla loptu odraziť. Nikdy. Moje spoluhráčky vedia že mi volejbal nejde a preto mi nedôverujú s tou loptou. Vždy keď nejaká chytí tú loptu, otočí sa na mňa a potom okamžite sa otočí na druhú spoluhráčku a prihra jej, aj keď ja som pri nej oveľa bližšie. Priznávam sa, že volejbal mi moc nejde, ale keď mi naša učiteľka vraví „dievčatá snažte sa viac“ a pozerá sa na mňa tak je mi fakt nepríjemne. Každú hodinu hráme s fakt tvrdou loptou, s ktorou sa mi veľmi ťažko podáva, za asi 8 krát čo som išla podať som ani jedenkrát neprehodila, cítila som sa nesmierne trápne a nahnevene. Keď ide na mňa lopta, nejaká spolužiačka mi skočí do cesty a odrazí ju za mňa. Rozumiem, že mi už lopta veľakrát spadla a nepodarilo sa mi ju odraziť správne ale na tej telesnej sa mi fakt nedostáva šanca si zahrať. Som už v takom bode, že sa spolieham na ostatné spoluhráčky že to chytia za mňa lebo mi je to úprimne už jedno. Občas sa však stane, že to nechytia a ja som potom tá zlá ale vždy keď tá lopta išla PRIAMO na mňa tak to niekto odrazil za mňa. štve ma to. Neskutočne, ale nemám chuť to nejako extra riešiť keďže som momentálne v 9 ročníku a mám mnoho iných dôležitejších veci na starosti. Po každej hodine telesnej som permanentne nahnevaná, smutná a cítim sa akoby bola všetko moja chyba. Toto sa deje už od 5 ročníka. Moja trieda je plná športových ľudí a ja som jediná ktorej šport nejde, nachádzam sa tam medzi profesionálmi a oni odo mňa očakávajú rovnaký výkon a potom sa na mňa hnevajú a ohovárajú ma len za to, že neviem hrať volejbal.