Je moje dieťa pripravené (zrelé) na školu?

20.01.2012 / 11:01

Pre mnohých rodičov sa blíži obdobie, v ktorom otázka : Je moje dieťa pripravené (zrelé) na školu?- získava na aktuálnosti. Školskú zrelosť je potrebné posudzovať komplexne. Teda nie vždy platí, že každé dieťa, ktoré pozná písmenká, je vhodné na zaškolenie. Je to dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu získavať školské znalosti s relatívnym úspechom. Vývin prebieha vždy v interakcii s vonkajším prostredím, so zámerným i nezámerným pôsobením a stimulovaním v prostredí, v ktorom dieťa vyrastá. Znaky školskej zrelosti:

1. Telesný vývin a zdravotný stav – aspekty telesného vývinu posudzuje detský lekár. Niekedy sú deti telesne nezrelé, ale pripravené na školu, alebo deti telesne zdatné, ale psychicky a sociálne nezrelé.
2. Vek – vo väčšine krajín sa ustálil vek 6 rokov ako hranica pre vstup do školy.
3. Podnetnosť výchovného prostredia – dôležitá je primeraná miera podnetov, pretože problémom je nielen nedostatočná stimulácia, ale aj presýtenie podnetmi. Dôležitý je aj fakt, či dieťa absolvovalo predprimárne vzdelávanie, či navštevovalo MŠ.
4. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami- u chlapcov je v predškolskom veku sociálne dospievanie pomalšie a menej vyrovnané
5. Psychická zrelosť

· Zrelosť poznávacích a rozumových funkcií a schopností:

• Vnímanie : dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a pôvodný celok znova zložiť, pre školskú úspešnosť je potrebné zrelé sluchové a zrakové vnímanie.
• Kresba, jemná motorika – dieťa by malo mať osvojený správny úchop ceruzy, primerane nakresliť ľudskú postavu, obkresliť základné geometrické tvary.
• Rozumové poznávanie – orientácia v osobných údajoch (meno, vek, adresa…), v kategórii množstva a poradia, osvojenie číselného radu do 10, rozvoj pamäti, myslenia, úmyselnej pozornosti.
• Reč – dieťa je schopné vo vetách, súvetiach, bez agramatizmov opísať svoje zážitky. Dôležitá je bohatosť slovnej zásoby a reč bez výslovnostných ťažkostí.
• Hrubá motorika – dieťa je schopné cielenej pohybovej aktivity bez bezúčelných pohybov, určitú dobu je schopné sedieť pokojne, zvláda samoobslužné činnosti ( oblečie sa, zašnuruje topánky, je s príborom…).

· Pracovná vyspelosť : dieťa vie rozlíšiť hru od povinnosti, dokáže úlohu dokončiť, je motivačne nastavené na spoluprácu. · Citová a sociálna zrelosť: úspech v škole predpokladá istú emocionálnu stabilitu, odolnosť voči frustrácii, schopnosť prijať aj prípadný neúspech. Dieťa by malo byť schopné už odložiť bezprostredné splnenie svojich prianí. Potrebné je zvládnuť separáciu od rodiča, podriadiť sa autorite učiteľa, ako aj začleniť sa do skupiny rovesníkov.

Predčasné zaškolenie dieťaťa môže ovplyvniť celú jeho školskú dochádzku – vzťah k škole. Ak nastúpi do školy dieťa nezrelé, je vystavené dlhodobej stresovej situácii. Svoju intelektovú kapacitu nemôže adekvátne využiť pre zníženú schopnosť koncentrácie pozornosti. Požiadavky, na ktoré nestačí, vedú k preťažovaniu a k tzv. syndrómu neúspešného dieťaťa. Častý je výskyt psychosomatických ťažkostí – bolestí brucha, hlavy, porúch príjmu potravy, ako aj agresivita, školská fóbia apod. Škola nie je len miestom učenia a výkonu, ale aj miestom socializácie. Predčasný nástup ovplyvní formovanie negatívneho sebachápania, dieťa vníma samé seba ako neúspešné, menejcenné. Preto je nesmierne dôležité posúdiť, či je dieťa po všetkých stránkach na školu pripravené. V spolupráci s rodičmi, učiteľmi MŠ môže psychológ komplexne posúdiť problematiku zrelosti a odporučiť opatrenia v záujme dieťaťa. Zvlášť je to potrebné u týchto detí:

• deti so závažnými zdravotnými ťažkosťami
• deti s oneskoreným psychomotorickým a rečovým vývinom
• deti so zmyslovými a motorickými poruchami
• deti s nevyhranenou lateralitou (kresliace aj pravou aj ľavou rukou)
• deti narodené v letných mesiacoch – jún, júl, august
• v prípade predčasného zaškolenia – deti narodené po 31. 8 do 31.12
• deti, ktoré nenavštevovali MŠ.

Ak dieťa nie je zrelé, odporúča psychológ odloženie začiatku povinnej školskej dochádzky o 1 rok . Kedysi sa rodičia bránili odkladu argumentom „stratí 1 rok, čo na to povedia starí rodičia“, v súčasnosti sa viac stretávame s požiadavkami odkladu, aj v prípade, keď nie je potrebný z dôvodu „nech si predĺži detstvo“. Potrebné je však zdôrazniť, že vo vývine jestvuje senzitívne obdobie, kedy je dieťa dobre motivačne nastavené prijímať nové skúsenosti v škole a túto fázu nie je dobré premeškať.

Mgr. Ľudmila Bíšová, detská klinická psychologička