Rozvod a reakcie detí na rozpad rodiny

08.09.2016 / 11:47

Všetci vieme, že deti potrebujú rodinu – ako matku, tak i otca. Žiaľ, v dnešnej dobe majú rozvody stúpajúcu tendenciu. Rozvod predstavuje veľkú stratu pre celú rodinu, najviac však ostáva poznačené dieťa. Aj keď sa manželia rozhodnú pre rozvod, čo znamená zánik manželstva, mali by si uvedomiť, že tým nezaniká ich rodičovstvo.

Rozvod má výrazný dopad hlavne na psychickú stránku dieťaťa. To, ako sa dieťa prispôsobí novým okolnostiam po rozvode závisí od veku a pohlavia dieťaťa. Ďalším aspektom je povaha dieťaťa a jeho odolnosť voči záťaží. A nakoniec to, ako sa dieťa vysporiada z rozvodom rodičov závisí od vzťahov v rodine a počtu konfliktov medzi rodičmi a deťmi.

Najčastejšou reakciou dieťaťa (bez rozdielu na vek) je zo začiatku vyvedenie z rovnováhy a neskôr pocit viny. Najhoršou príčinou pociťovania viny je priame obvinenie rodičmi samotnými. Obava dieťaťa, že za rozvod môže, sa potvrdí. To môže mať závažné následky, na základe ktorých, môže dochádzať až k hlbokým depresiám a úzkostiam. Mnohí dospelí, ktorí sami zažili rozvod rodičov, vo väčšine uvádzajú, že odchod jedného z rodičov bol pre nich najbolestivejšou udalosťou ich života.

Ako teda deti rozvod vnímajú a čo prežívajú?

Novorodenci síce nemajú žiadne zásadné psychické potreby, ktorých neuspokojenie by malo okamžité negatívne následky, tie sa prejavujú až neskôr. Novorodenci, však najviac reagujú na zvukové výkyvy, ľakajú sa hlasných zvukov. Je preto dôležité vyhýbať sa hlasným hádkam a konfliktom. Na základe ktorých, môže byť takéto dieťa uplakané, ustrašené až úzkostné.

V období dojčaťa a batoľaťa (do 3. rokov) deti stratou rodiča (hlavne ak ide o osobu, ktorá sa o neho prevažne starala) strácajú pocit istoty a bezpečia.

Deti v predškolskom veku sú následkom rozvodu smutné, plačlivé a pociťujú a prejavujú hnev. Unikajú do regresie, teda správania úmernému mladšiemu veku, než v akom v skutočnosti sú. Vynucujú si tým pozornosť od okolia. Majú pocit, že rovnako bezdôvodne ako ich opustil jeden rodič, ich môže opustiť nečakane aj ten druhý.

Deti v školskom veku prvotne reagujú rozčúlením a hnevom na oboch rodičov. Za vinníka pokladajú rodiča, ktorý požiadal o rozvod. Majú tendenciu prikláňať sa k jednému z rodičov a druhého viniť. Sú neposlušné a odmietajú stretnutie s druhým rodičom. Deti sa cítia bezmocné a osamotené. Častou reakciou je najmä smútok, niekedy až s veľmi častou a veľmi nápadnou plačlivosťou. Následkom rozvodu sú depresie, znížené sebahodnotenie, horšie sústredenie a zhoršovanie prospechu v škole.

V období dospievania sú reakcie na rozvod veľmi individuálne. V tomto období sa mladí venujú viac sebe, svojej budúcnosti, osamostatneniu a preto rozvod v tomto období berú niekedy lepšie ako mladšie deti. Predstava budúcnosti však býva často problémom. Nastupuje totiž obava, že rovnako ako ich rodičia, ani oni nebudú schopní udržať rodinu pohromade. Veľa mladých vníma rozvod rodičov ako zradu. Objavuje sa u nich nechuť zotrvať doma, komunikovať s členmi domácnosti a pomáhať s domácimi prácami. Pokiaľ ide o nedostatočný dohľad rodičov, následkom často býva užívanie drog, či návykových látok alebo členstvo v problémovej skupine. Ďalšou možnou reakciou v tomto veku je depresia, uzatvorenie do seba, strata ambícií a predstavy budúcnosti – upadnutie do ľahostajnosti.

Dôsledky rozvodu sú tým väčšie, hlbšie a trvalejšie, čím dlhšie sa rozvod alebo konflikty medzi rodičmi tiahnu, či pokračujú aj po rozvode. Čím dlhšiu dobu žije dieťa v napätí, tým väčšia záťaž je na neho kladená. Následky navyše nemusia byť zjavné hneď, môžu sa prejaviť až po dlhej dobe, napríklad pri hľadaní si vlastného životného partnera, či vo vychovávaní vlastných detí.

Väčšine dlhodobých reakcií na rozvod sa dá predísť. Dôležité je:

  • reagovať na potreby dieťaťa a ich volanie o pomoc,
  • zabezpečiť im dostatok citovej opory,
  • byť dôsledný vo výchove a uvedomiť si, že dieťa má právo na oboch rodičov, a mali by sme sa správať tak, aby sme mu toto právo neupierali,
  • vynechávať dieťa z osobných konfliktov (aj po rozvode),
  • zabezpečiť pocit bezpečia a otvorenosť medzi nami a dieťaťom.

Je potrebné myslieť nato, že dieťaťu nespôsobuje problémy samotný rozvod, ale spôsob, akým rodičia reagujú na správanie dieťaťa, a tiež kvalita rodičovstva.

Autorka: Bc. Lenka Kovalčíková

Použitá literatúra:

TEYBER, E. 2007. Děti a rozvod. Praha: Návrat domu. ISBN 978–80–7255–163–7

MATĚJČEK, Z., DYTRYCH, Z. 2002. Krizové situace v rodině očima dítěte. Praha: Grada. ISBN: 80–247–0332–7

Chatovať s Linkou detskej dôvery môžeš v pracovných dňoch od 14:00 do 19:00 hod.

Vitaj na chate Linky detskej dôvery. Po prihlásení operátora môžeš písať svoje otázky. Ak sa operátor dlhšie neprihlasuje, počkaj, alebo sa prihlás neskôr, pretože pracuje s iným klientom.

Kontaktný formulár

odkazy@linkadeti.sk


Kontaktný formulár

skolskaporadna@linkadeti.sk